Opäť tu máme mesiac, ktorý bude patriť športu. Už 5. augusta sa začínajú XXXI. letné olympijské hry, ktoré sa uskutočnia tentoraz v Rio de Janeiro.

Najväčším problémom bude pravdepodobne jazyk. Presnejšie jeho neznalosť. Iba malá časť z 200 miliónov Brazílčanov, hovoriacich po portugalsky, si osvojila aspoň základy angličtiny. To platí aj pre ďalšie jazyky, ako je nemčina, francúzština a dokonca aj španielčina, hoci Brazília hraničí so siedmimi španielsky hovoriacimi krajinami. Olympijský výbor a niekoľko ďalších organizácií vlani v snahe prekonať komunikačnú priepasť ponúkol riadne aj internetové kurzy angličtiny niekoľkým tisícom zamestnancov služieb, olympijským dobrovoľníkom a policajtom – teda tým, u ktorých je najväčšia pravdepodobnosť, že prídu do styku s turistami. Pred dvadsiatimi rokmi sa v Brazílii mohli cudzie jazyky učiť len ľudia pochádzajúci z vysokých vrstiev, preto nie div, že podľa prieskumov iba päť percent Brazílčanov hovorí anglicky na pokročilej úrovni.

Svoju neschopnosť dohovoriť sa cudzími rečami berie väčšina Brazílčanov s nadhľadom a humorom. Napríklad aj bývalý futbalista a tréner Joel Santana urobil vďaka svojej zlej angličtine kariéru v televíznych reklamách. V roku 2010, keď viedol juhoafrický národný tím, poskytol interview v angličtine, ktoré bolo také nezrozumiteľné, že sa stalo internetovou senzáciou.

Ako som tak čítala správy o jazykovo neveľmi zbehlých Brazílčanoch, ktorí aj keď pracujú priamo s turistami, povedzme predávajú nápoje na najznámejšej pláži Copacabana, sú nútení dohovárať sa so zákazníkmi posunkami, resp. načarbaním ceny nápoja do piesku, prišla som na to, že my máme obrovskú výhodu. My sa dohovoríme nielen v jazyku krajiny, v ktorej žijeme, ale aj v materinskom jazyku a hovoríme aj nejakým svetovým jazykom. Alebo mu aspoň rozumieme.

Brazílčania neberú ovládanie cudzích jazykov vážne, skôr iba tak športovo. Len aby im to raz nenarobilo zbytočné problémy!

Eva Fábiánová