Rovnako ako vlani, aj počas tohtoročného Dňa Slovákov v Maďarsku v obci Alkár sme položili tie isté otázky viacerým prítomným účastníkom najvýznamnejšieho sviatku našej Slovače. Jedným z najväčších prínosov týchto osláv je, že sa na ňom stretnú Slováci z najrôznejších kútov Maďarska a môžu sa tak aspoň raz do roka porozprávať, spoznávať sa navzájom. V tomto kontexte sa priam núkala naša prvá otázka...
Ktorý je váš obľúbený Slovákmi obývaný región v Maďarsku okrem vášho rodného?
Predsedníčka Slovenskej samosprávy Komárňansko-ostrihomskej župy a zároveň Slovenskej samosprávy v Orosláni Alžbeta Szabová
„Teším sa, že som teraz tu, v Alkári, pretože v tomto kraji som ešte nikdy nebola. Mňa skôr fascinujú lesy a vrchy, veľmi sa mi páči napríklad bakonský región, okolie obce Čerňa. Ale tiež sa mi veľmi páči okolie Pálházy, teda celý Zemplín, a to tiež preto, že sú tam pekné lesy a vrchy.“
Predseda Slovenskej samosprávy v Santove Ľudovít Papuček
„Je to Sarvaš a jeho okolie, lebo tam mám veľa kamarátov. Máme tam už dlhé roky rodinných priateľov, ale aj kolegov, s ktorými sa navzájom navštevujeme a stretávame.“
Členka Náboženského a sociálneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Etelka Rybová
„Ťažko si vybrať jednu oblasť, pretože každá mi je inak blízka. Mohla by som spomenúť napríklad Santov, kde som bývala takmer šesť rokov. V Pilíši každá dedina je v niečom iná, aj piesne majú síce skoro rovnaké, predsa ich spievajú inak. Sú rôzni a zároveň jednakí, či už sú z Komárňansko-ostrihomskej župy, alebo z Peštianskej. Vo všetkých slovenských mestách a obciach, ktoré som pochodila v Maďarsku, som stretla veľmi pracovitých ľudí a všade boli k svojim veľmi otvorení a srdeční. Pekné spomienky mám na Dunaeďház alebo na Malý Kereš, keď sme tam robili čitateľské tábory pre deti z tamojšej župy. Na Zemplíne zase sú ľudia veľmi milí a oduševnení. Rada si spomínam na Novohradskú župu, kam som často chodievala na mimoriadne hodiny slovenčiny, alebo na ankety Ľudových novín. Zaujímavé bolo na týchto aktivitách, že spočiatku sa účastníci len hanblivo prihovárali, postupne sa však osmelili. Dospelí sa hlásili ako žiaci v škole a veľmi pekne hovorili po slovensky, motivovalo to aj tamojšie deti. Takisto je môjmu srdcu blízke napríklad okolie Pešti, kedysi sme v novinách písali väčšinou o Čomáde a Maglóde, v poslednom čase však veľmi ožil napríklad aj Ečer. Majú veľmi dobré iniciatívy, chránia si korene, mnohí by sa mohli od nich učiť. Tamojšia mládež sa do všetkého zapája a Ečerčania si silne uvedomujú, že patria do komunity Slovákov v Maďarsku. Na Dolnej zemi okrem svojho rodného kraja – Kétšoproňu, čabianskeho regiónu – sa mi páčia aj mestá Poľný Berinčok, Sarvaš, Slovenský Komlóš, alebo aj Veľký Bánhedeš.“
Vedúci Kultúrneho spolku pre Mlynky Levente Galda
„Jednoznačne Zemplín. Veľmi mám rád východoslovenské nárečie, ktorým tam rozprávajú, a je to bohatá oblasť čo sa týka kultúrnych pokladov. Viachlasné zemplínske ľudové piesne, jedinečný dialekt, prekrásne kroje sú takým ojedinelým kultúrnym dedičstvom nielen tunajších Slovákov, ale aj materskej krajiny, že by mohli mať prioritné postavenie. Z materiálneho hľadiska je to chudobný kraj, čo sa však týka kultúrnej pestrosti a nehmotných hodnôt, je o to bohatší.“
Hlavný radca Odboru riadenia verejného školstva Ministerstva ľudských zdrojov Štefan Kraslán
„Je to dosť ťažká otázka. Svoju kariéru som začal ešte vo Zväze Slovákov v Maďarsku a výhodou mojej práce bolo, že som mal šťastie pochodiť všetky Slovákmi obývané regióny. Takže oddávna ich poznám, mám všade známych. Keby som si musel vybrať, tak skôr niektorú hornatú oblasť, hádam Bukové hory, ale aj táto matranská oblasť sa mi páči. Možno preto, lebo je bližšie k môjmu rodisku, k Tardošu, kde sú tiež hory.“
Knihovníčka, slovenská národnostná referentka Celoštátnej cudzojazyčnej knižnice Alžbeta Árgyelánová
„Myslím si, že všetky naše regióny si zaslúžia uznanie a tým aj titul môjho obľúbeného regiónu, pretože každý región, každá lokalita má svoje jedinečné hodnoty a skvelé výsledky, ale predovšetkým aktívnych ľudí, ktorým patrí poďakovanie za ich prácu pre našu komunitu.“
Členka Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Ajgül Zelmanová
„Okrem nášho krásneho dolnozemského kraja mám najradšej asi pilíšsky. Je blízko Budapešti, kde v súčasnosti žijem, takže sa tam ľahko dostanem a sú tam veľmi pekné hory.“
Učiteľka slovenčiny v Pišpeku Erika Zemenová Palečková
„Pochádzam zo Slovenského Komlóša, ale vydala som sa do severného Maďarska a ako som to pred niekoľkými rokmi povedala na jednom podujatí, moje srdce je rozdelené na dve časti. Jedna časť bije za Komlóšanov a druhá za obce z povodia Galgy, kde žijem. V čom len môžem snažím sa napomáhať ich prácu.“
Podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Tomáš Nagy
„Všetky Slovákmi obývané regióny mám rád a ako podpredseda CSSM ich pravidelne navštevujem. Ak však mám vyzdvihnúť niektorý konkrétny región, asi by som spomenul pilíšsky. S tunajšími partnermi som od začiatku v úzkom kontakte. V minulosti sme sa často stretávali napr. v detských táboroch a v súčasnosti ma moja práca často zaveje práve do pilíšskych obcí, takže tam chodím už ako domov.“
Vedúci Úradu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Zoltán Szabó
„Rád chodievam do Novohradu a do Pilíša, ale ak mám vyzdvihnúť jediný región, povedal by som Dolnú zem, ktorá je akoby opakom môjho rodného bakonského kraja. Fascinuje ma jej rovinatosť, je to úplne iný svet a práve to na nej obdivujem. Vždy sa tam cítim dobre a vraciam sa odtiaľ s dobrými spomienkami.“
(csl, kan, zp)
Foto: autori