V našej ankete sme sa obrátili na respondentov so zaujímavou otázkou. V súčasnosti sme zaneprázdnení a nemôžeme si nájsť čas na čítanie, uprednostňujeme preto oddych pred televíznou obrazovkou alebo počítačom.
Avšak keď čítame knihy rôznych žánrov, tak sa stretávame so slovami, ktoré sa bežne nepoužívajú v každodennej reči. Pokiaľ je niektoré slovo neznáme, nemusíme vždy vyhľadávať jeho význam v slovníku. Význam je možné pochopiť aj zo zmyslu vo vete. Čítanie pomáha nielen rozšíreniu slovnej zásoby, ale tiež zlepšuje gramotnosť.
Akú knihu ste čítali naposledy v slovenčine, resp. ktorá je vaša obľúbená slovenská kniha?
Predsedníčka Slovenskej samosprávy Komárňansko-ostrihomskej župy a zároveň predsedníčka Slovenskej samosprávy v Orosláni Alžbeta Szabová
„Čítam postupne všetky knihy, ktoré som dostala z redakcie Ľudových novín za vylúštenie krížoviek a, samozrejme, nevynechám ani Náš kalendár – tento posledný bol naozaj vynikajúci. Veľmi sa mi páčia básne Juraja Dolnozemského, on je môjmu srdcu najbližší.“
Predseda Slovenskej samosprávy v Santove Ľudovít Papuček
„Práve nedávno som čítal básne od Milana Rúfusa a poviedky Martina Kukučína. Literatúru získavam z internetu, pretože sme zaregistrovaní vo virtuálnej slovenskej knižnici pedagógov – aj naša škola ako inštitúcia, ale aj ja osobne. Som trocha romantická duša, mne sú najmilšie diela Kukučína. Mojím obľúbeným slovenským básnikom je zase Alexander Kormoš, jeho svet mi je blízky. Ako slovenský zbor v Santove sme mu na jar tohto roku pripravili prekvapenie pri príležitosti jeho sedemdesiatich piatich narodenín.“
Členka Náboženského a sociálneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Etelka Rybová
„Posledná kniha, ktorú som čítala v slovenčine je fantastické dielo mladého autora Petra Balka s názvom Vtedy v Lošonci. Dostala som ju na Vianoce a už som ju aj požičala, pretože som z nej bola nadšená, jednoducho som ju nedokázala odložiť, takže aj moji známi prejavili o ňu záujem. Aj preto ma zaujala, lebo sú tam také vety, slovné spojenia, ktoré pod vplyvom dvojjazyčnosti používame aj my Slováci v Maďarsku. Tak príbeh diela, ako aj celá atmosféra, ktorú sprostredkuje, sú nádherné. Inak mojím najobľúbenejším súčasným spisovateľom je Dušan Dušek, z klasikov zase Vladimír Mináč a Martin Kukučín.
Predsedníčka Spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina Zuzana Szabová
„Naposledy som čítala knihu Cirkev v útlaku od bývalého generálneho biskupa ECAV na Slovensku, nebohého Pavla Uhorskaiho, ktorá opisuje osudy prenasledovaných predstaviteľov evanjelickej cirkvi za socializmu. Tiež ma zaujala publikácia Banská Bystrica a okolie od Vladimíra Bártu, ktorá s peknou fotografickou prílohou predstavuje mesto a jeho okolie. Nedávno som sa venovala aj štúdiám o tvorbe Ľudovíta Štúra.“
Hlavný radca Odboru riadenia verejného školstva Ministerstva ľudských zdrojov Štefan Kraslán
„Slovensko-maďarskú medzištátnu dohodu. Žiaľbohu, na čítanie mám veľmi málo času, takže vlastne ani neviem odpovedať. Onoho času som čítal všeličo, hlavne od klasikov, Hviezdoslavovu poéziu som mal veľmi rád. Keďže vďaka modernej technike už existujú také vynálezy ako čítačka elektronických kníh, uvažujem nad tým, že si ju kúpim a počas cestovania využijem čas na čítanie.“
Knihovníčka, slovenská národnostná referentka Celoštátnej cudzojazyčnej knižnice Alžbeta Árgyelánová
„Práve som dočítala krásne dielo súčasnej slovenskej spisovateľky Jany Juráňovej Žila som s Hviezdoslavom. V románe je zachytený život pani Ilony Országhovej, rodenej Novákovej, ktorá bola „cukrom v káve” pre svojho manžela – veľkého slovenského barda – Pavla Országha Hviezdoslava. Dovoľujem si odcitovať z knihy pár pekných viet, myšlienok: „Keď ho chcela trošku rozveseliť alebo aj podpichnúť, napísala mu, že bola na tancovačke, a on jej v ďalšom liste vyčítal, že chodí na zábavy, keď je všade naokolo toľko biedy. Vedela, že sa hnevá preto, lebo tam nemohol byť s ňou, a bieda ľudu je len zámienkou. Že sú ľudia ubiedení, to aj sama videla, a vedela, že tá bieda sa nezmenší, ak ona nepôjde na bál. Súcitila s chudobnými, veď bola dcérou farára, pomoc núdznym jej nebola cudzia. Bohu vďaka, ak takú pomoc nepotrebujeme a môžeme ju poskytnúť tým, čo ju potrebujú. To človeka povznesie duchovne aj spoločensky, lebo pomoc blížnym sa cení rovnako ako bohatstvo a Ilona vždy chcela byť spoločensky na výške.”
Vedúci Kultúrneho spolku pre Mlynky Levente Galda
„Bibliu čítam každý večer pred spaním, aj v slovenskom, aj v maďarskom jazyku. Náboženský život, kultúra a školstvo sú základnými piliermi prežitia národností v Maďarsku a predpokladom prežitia je to, aby sme mladým odovzdali národnostný jazyk. Biblia je v náboženskom živote takým kultúrnym pokladom, ktorý obohacuje vo veľkej miere aj slovnú zásobu.“
Členka Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Ajgül Zelmanová
„Naposledy som čítala v slovenčine odbornú literatúru súvisiacu s mojím univerzitným štúdiom.“
Učiteľka slovenčiny v Pišpeku Erika Zemenová Palečková
„Ako učiteľka na základnej škole v nasledujúcom školskom roku plánujem spraviť literárnu súťaž, ktorej detaily sú zatiaľ tajomstvom, no už som si na ňu preštudovala knihu od Márie Ďuríčkovej Danka a Janka. Mala by to byť jedna z kníh, ktorú s deťmi spracujeme. Zo záľuby by som si chcela prečítať v slovenčine knihu Hra o tróny, ktorú už druhý raz čítam v maďarčine a nesmierne sa mi páči.“
Podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Tomáš Nagy
„Spomedzi kníh so slovenskou súvislosťou som naposledy čítal Jadvigin vankúšik od Pavla Závadu, avšak v maďarčine. Páčila sa mi a plánujem si prečítať aj ďalšie diela tohto slávneho komlóšskeho rodáka.“
Vedúci Úradu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Zoltán Szabó
„Mám rád atmosféru kníhkupectiev, vždy tam zájdem, keď mám chvíľu čas, napr. keď čakám na niekoho v meste, alebo keď som napríklad v Bratislave. Nebolo tomu inak ani počas môjho posledného pobytu v hlavnom meste Slovenska a tam som si kúpil knihu, ktorú aktuálne čítam. Ide o motivačnú literatúru od istého amerického odborníka na osobnostný rast. Tento typ literatúry ma baví a aj keď nejde o slovenského autora, čítam to v slovenčine.
(csl, kan, zp)
Foto: autori, archív