Vedeli ste, že nielen zuby hlodavcov, ale aj ľudské zuby sa môžu samé opraviť? Liek tideglusib, ktorý používajú pri liečbe Alzheimerovej choroby, totiž dokáže stimulovať kmeňové bunky v dreni (pulpe) zuba, ktoré začnú vytvárať novú zubovinu (dentín). To je mineralizovaná vrstva pod sklovinou, teda najvrchnejšou vrstvou zuba.

Prirodzenú schopnosť produkovať novú zubovinu majú zuby aj bez stimulácie liekmi. Tento proces sa naštartuje, ak v dôsledku úrazu, kazu alebo infekcie dôjde k odhaleniu drene zuba. Vytvorí sa však len veľmi tenká vrstva, ktorá nestačí na vyplnenie diery po vyvŕtaní zubného kazu. Môže za to enzým GSK-3, ktorý celý proces obnovy zastaví. A presne tu prichádza chvíľa pre liek tideglusib, ktorý dokáže tento enzým „vypnúť“ a „samooprava“ zuba tak môže pokračovať ďalej.

Celá liečebná metóda by mala vyzerať tak, že by sa biodegradovateľná „špongia“ namočila do liečiva a vložila do diery v zube. Tým by sa spustil rast zuboviny a celá diera by mohla byť zacelená už do šiestich týždňov. Keďže dané špongie by boli vyrobené z kolagénu, časom by sa samy rozložili a ostal by len opravený zub.

Táto novinová správa o zistení britských vedcov ma inšpirovala zamyslieť sa nad tým, že my, ľudia, príliš zasahujeme do chodu prírody. Môžeme ju tvarovať tak, ako plastelínu a nikomu sa nič nestane? Nečudujme sa potom, keď napríklad pre vysokú koncentráciu prachu vo vzduchu nemôžeme použiť svoje staré autá, alebo keď príroda sa nám „odvďačí“ extrémnymi mrazmi alebo horúčavami. Čiže mi nejde len o zuby, ktoré sa nám kazia.Možno by sme nemali zasahovať do prírody, radšej ju nechajme žiť vlastným životom.

Eva Fábiánová