Kult konzumácie alkoholu je hlboko zakorenený v našej západnej kultúre.

Už aj starovekí Egypťania poznali recept na pivo, starí Gréci a Rimania mali dokonca vlastného boha vína – Dionýza, resp. Bakchusa a dodnes je popri kostole azda druhou (?) najdôležitejšou budovou každej dediny práve krčma, nachádzajúca sa zvyčajne hneď vedľa chrámu Božieho. Vynaliezavosť naučila ľudí vyrobiť si alkoholický nápoj takmer z každej organickej látky a dodnes si ním s obľubou štrngneme prakticky pri každej možnej príležitosti: slávime ním radostné udalosti, ale zapíjame ním aj žiaľ, v zime nás zahreje, v lete zaženie smäd, mládež si ním odbúrava zábrany, stárež zase nepríjemné myšlienky, organizujeme súťaže spojené s ochutnávkami (o akých sa dočítate na 8. a 9. strane 19. čísla nášho týždenníka), navštevujeme vínne túry, pivné zájazdy, slovom, alkoholický priemysel prekvitá. Dôvod piť je prosto vždy a všade a odmietnuť napríklad taký welcome drink je priam urážka hostiteľa. Je pravda, že alkohol konzumovaný s mierou môže mať blahodarné účinky. Napríklad denne maximálne jediný decilitrík červeného vína má vraj priaznivé účinky na kardiovaskulárny systém, znižuje krvný tlak či zrážanlivosť krvi. Pri prekročení tejto hranice sa však liečivé účinky menia na škodlivé a málokto si uvedomí, že ten vtipný stav opitosti, kedy sa s nami deje toľko zábavných vecí, je vlastne príznak otrávenia. Doslova. Alkohol je silne návyková droga. Jej pravidelná nadmerná konzumácia spôsobuje už dlhodobo vážne zdravotné a sociálne problémy v spoločnosti. Kvôli jej hospodárskej sile a kultúrnym koreňom je však oproti ostatným drogám legálna, spoločnosťou tolerovaná a, podľa môjho názoru, o to nebezpečnejšia. Takže len s mierou!

Zlatko Papuček