Najkrajší vianočný vinš je ten, v ktorom želáme každému pokoj. Neviem, ako ste na tom vy, ale mňa takto ku koncu roka už naozaj znervózňuje absolútne všetko.

Podľa slovníka pokoj je stav, v ktorom na pevné telesá nepôsobia nijaké vonkajšie sily.

Začnime budíkom, lebo ten jednoducho nenávidím. Väčšinou vstávam ešte predtým, ako by sa ten nepodarok ozval, ale počas zimy mi to akosi nejde. Takže buď som hore už hodinu pred zazvonením a nemôžem zaspať, čo znamená, že potom som cez deň unavená, alebo ma budí budík, a potom som unavená z toho, že sa cítim nevyspatá. Mali by sme však pochopiť, že budík nám pomáha, hoci narúša náš pokoj.

V predvianočnom období cítiť nervozitu aj na uliciach. Mimochodom, nám v Budapešti nepomáha ani to, že metro práve teraz rekonštruujú, takže si musíme vystačiť s napchatými autobusmi, ktoré síce majú vyhradený jazdný pruh, predsa sú pomalšie, prekúrené a menej pohodlné ako metro. Unavení ľudia chodia z obchodu do obchodu, aby mali nakúpené darčeky a všetko potrebné na vianočný stôl. Potom sa tlačia do preplnených autobusov a dostanú sa domov vyčerpaní.

Teda nie náhodou si myslím, že najlepšie urobíme, ak na Vianoce zaželáme pokoj. Prajem Vám ho aj ja. Pokoj v kruhu svojej rodiny.

Eva Fábiánová