Mať narodeniny je fajn. Oslavovať narodeniny celý rok je ešte lepšie. A naše Ľudové noviny v tomto roku veru mali čo oslavovať.

Šesťdesiat rokov existencie jediného celoštátneho týždenníka sme slávili tak na stránkach novín, ako aj mimo neho. Ale nejdem Vám, milí čitatelia písať o sympóziu, veď ste si mohli prečítať našu správu hneď na druhý týždeň a všetky prednášky potom zvlášť v prílohe. Chcem sa s Vami podeliť skôr o osobné dojmy z tohto roku. Som nesmierne hrdá, že môžem pracovať v týždenníku, ktorý má takú dlhú tradíciu. Naozaj ma teší, že z týždňa na týždeň sa Vám môžem prihovoriť na stránkach Ľudových novín a – spolu s kolegami – sprostredkovať informácie o každodennom dianí v našom slovenskom svete.

Náš slovenský svet nie je veľký, ak sa naň pozrieme z pohľadu celej spoločnosti. Ale je všade – na každom rohu nájdeme slovenské pamiatky, pamätné tabule a novšie hodnoty, za ktoré môže tento štát ďakovať nám.

Náš slovenský svet nie je krikľavý – ale je pestrý tak formou, ako aj farbami. Vždy nájdeme, čo je naše, lebo je nám to podvedomé: či ide o melódiu, metódu alebo tvar.

Náš slovenský svet nie je hlasný. Ale aj v najmenšej dedine spievajú naše deti slovenské riekanky a piesne. Potichu, len tak pre seba, lebo ten rytmus im je srdcu blízky. A keď vyrastú, hrdo spievajú piesne. Možno, že nie v zbore, ale na zábavách iste.

Náš slovenský svet oslavoval v tomto roku naše noviny. Lebo to všetko pre nás zdokumentujú a zachovajú.

Narodeniny sme oslávili, nastávajú bežné dni, ale ešte pred nimi by som Vám chcela zaželať v mene redakcie šťastlivý nový rok!

Eva Fábiánová