Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku vyhlásila Deň slovenských pedagógov v Maďarsku, a to každý rok 20. apríla, v deň narodenia evanjelického kňaza a kazateľa, zakladateľa odborného školstva a pôdoznalectva v Uhorsku, pokrokového pedagóga, spisovateľa, polyhistora a filantropa Samuela Tešedíka.

Pri tejto príležitosti sme sa opýtali riaditeliek našich dvojjazyčných škôl:

Prečo ste si vybrali toto povolanie? Aké máte skúsenosti a čo považujete za najväčšiu výzvu vo výučbe slovenského jazyka v Maďarsku?

Riaditeľka Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia Edita Pečeňová, Békešská Čaba

„Vyrástla som vo viacgeneračnej slovenskej rodine v duchu puritánskeho protestantizmu. Vychovávali ma k tomu, že povinnosti si má človek plniť čo najdôstojnejšie. Od detstva som chcela byť učiteľkou. Inšpirovali ma moji dedinskí učitelia v Kardoši, ktorých som si nesmierne vážila. V 60.–70. Rokoch minulého storočia v tejto dedine fungovala veľmi kvalitná základná škola, učitelia sa nám venovali z úprimného srdca, starali sa o nás, snažili sa nás vzdelávať v tom pravom slova zmysle. Organizovali pre nás poznávacie výlety po celom Maďarsku, požičiavali nám knihy z vlastnej knižnice, venovali sa nám aj v čase mimo vyučovania. Oni sú mi dodnes ideálmi po ľudskej a po odbornej stránke. Mnohokrát sa v duchu pýtam: „Čo by na to povedali moji milovaní učitelia? Ako by mi poradil pán učiteľ Guťan, Guľáš, pani učiteľka Ružinská, Nemčoková?“ Svet sa mení a menia sa aj očakávania mladých rodín, výchova sa prispôsobuje tomuto rýchlemu svetu. Nehovorím, že to je zlé, ale je to INÉ. Snažím sa tomu porozumieť. Pracujem v národnostnej škole, ktorá bola založená preto, aby chránila, pestovala, obohacovala naše slovenské tradície. Nie formálne, ale v skutočnosti. Nato potrebujeme pevnú vieru v duchu Samuela Tešedíka: „Človek ako privilegovaný šafár Boha na zemi, ak svoju dôstojnosť spozná a zužitkuje, svojou usilovnosťou je schopný zmierniť aj podnebie.“

Riaditeľka Materskej školy, základnej školy, gymnázia a kolégia s vyučovacím jazykom slovenským Júlia Szabová Marloková, Budapešť

„Stať sa učiteľkou ma podnietil fakt, že som mala na prvom stupni základnej školy v Mlynkoch skvelú učiteľku. Neskôr v budapeštianskom slovenskom gymnáziu a na Univerzite Loránda Eötvösa som stretla tiež takých pedagógov, ktorí nás učili so skutočným zanietením. Okrem poskytnutých vedomostí nás viedli aj k osvojeniu základných etických a spoločenských hodnôt ako sú láska, priateľstvo, pracovitosť, svedomitosť, empatia, solidarita, tolerancia, demokracia, národnosť, štátnosť, patriotizmus, environmentalistika či občianska angažovanosť.

Učiteľstvo pre mňa nie je len povolaním, ale vnímam ho ako celoživotné poslanie aj napriek tomu, že z celospoločenského aspektu sa, žiaľ, vytráca rešpekt voči pedagógom. Chcem nájsť cestu ku každému žiakovi a študentovi, podnecovať, nasmerovať ich na správnu cestu, podporovať ich úsilie a pozitívne ovplyvňovať ich život.K prehĺbeniu mojej lásky k tomuto povolaniu, ako i rastu mojej učiteľskej osobnosti prispela aj skutočnosť, že som sa stala matkou.Aj v systéme modernej výučby sa snažím stále zdokonaľovať vo svojej pedagogickej práci a motivujem k tomu aj svojich kolegov.Verím, že svojou zanietenosťou voči slovenskému národnostnému školstvu môžem inšpirovať aj ďalších, podobne ako aj mňa inšpirovali moji bývalí učitelia, ktorým za to aj touto cestou ĎAKUJEM.Snaha prispôsobiť školu potrebám dnešnej infokomunikačnej spoločnosti je prítomná aj v našich národnostných školách. Učenie nie je iba odovzdávanie vedomostí, slúži aj na to, aby u žiakov vzbudilo záujem o danú tému, aby ich inšpirovalo na získavanie ďalších informácií.V terajšom školskom systéme sú požiadavky na pedagógov (nielen na slovenčinárov) čoraz náročnejšie. Učebné plány sú preplnené, učiteľov zaťažuje práca spojená s kvalifikáciou a inšpekciou, administratívne nároky voči pedagógom, požiadavky a nároky rodičov sa tiež neustále zvyšujú, pričom získavať žiakov pre učenie je mnohokrát ťažšie ako pred niekoľkými rokmi.Za najväčšiu výzvu vo výučbe slovenského jazyka, napriek hore uvedeným okolnostiam, pokladám absenciu slovenských národnostných pedagógov, počnúc od materskej školy až po vysoké školy a univerzity. Dúfam, že vďaka implementácii koncepcie slovenského národnostného školstva vypracovanej CSSM sa onedlho zmení dnešná mizerná situácia a nastúpia do národnostných škôl noví, vysoko kvalifikovaní, zanietení odborníci.“

Riaditeľka Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej základnej školy a internátu Júlia Kucziková, Nové Mesto pod Šiatrom

„Moja pedagogická dráha začala, keď som ako žiačka chcela byť lepšia ako moji vtedajší učitelia. Dnes je všetko inak. Edukačný proces má mnoho faktorov. Tie sa znásobujú, ak ide o vyučovanie národnostné. Výzvou vo vyučovaní slovenského jazyka je konkurencia angličtiny. Žiakovi, ktorý dnes doma slovenčinu už nepočuje, motiváciu musí zabezpečiť škola. Môže to byť efektívna vyučovacia metóda, ktorá zakomponuje tak infokomunikačné prostriedky ako aj skupinové formy práce. Motivujúcim prostriedkom môžu byť aj mimoškolské aktivity ako divadelný, spevácky, tanečný krúžok. Treba využiť potenciál bydliska a organizovať exkurzie aj mimo neho a do materskej krajiny. No mojou zlatou radou pre čitateľov je hlavne rozprávať po slovensky! Každý deň sa musíme obohacovať čítaním v slovenskom jazyku a počúvať hovorené slovo. Pedagogická práca nie jednoduchá, no vie byť krásna. Každým dňom v nej učiteľ aj žiak získavajú skúsenosti. Tie nás vzájomne posúvajú a drobné úspechy nás robia šťastnejšími.“

Riaditeľka Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova Zuzana Nemčoková, Sarvaš

„Už od malička som sa rada hrala, zaoberala s menšími deťmi. Počas štúdií som pomáhala spolužiakom pochopiť ťažko pochopiteľnú matematiku, oni hovorili, že moja pomoc mala úspech. Pri tom som citlivá na problémy každého človeka. Celý svet zlepšiť, premeniť nemôžem, ale ak niekoľkým pomôžem zľahčiť život pomocou vyučovania a výchovy, nepracovala som márne. Slovenský jazyk sa v našom okolí už málo používa v bežnom každodennom živote. Tento proces ešte môžeme zastaviť. Musíme čo najviac hovoriť so svojimi žiakmi po slovensky na hodinách a mimo vyučovania. Mali by sme dosiahnuť, aby na hodinách kreslenia, techniky, vecného učiva sa hovorilo len po slovensky, tým by sme mohli znížiť počet hodín slovenčiny a neboli by deti na prvom stupni tak veľmi zaťažené.“

Riaditeľka Slovenskej dvojjazyčnej základnej školy a materskej školy Zuzana Lauková, Slovenský Komlóš

„Ak sa dobre pamätám, ako ôsmačka som ešte vôbec nevedela, čím chcem byť, ale s priateľkami sme sa často hrali na učiteľa a žiakov. Pochádzam zo slovenskej rodiny, doma sme sa rozprávali len po slovensky, preto bolo jednoznačné, že vo svojom štúdiu som pokračovala na Slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe. Tam som si začala uvedomovať, čo znamená patriť k národnosti. Začala som rozmýšľať nad tým, čo bude s národnosťami v budúcnosti, čo všetko by som mohla urobiť pre našu národnosť. Toto povolanie som si vybrala asi preto, lebo pre mňa boli určujúce prvé dojmy, ktoré som prežila ako prváčka v Slovenskej škole na Komlóši, kde som sa cítila ako v jednej veľkej rodine. Už ako dospelá som sa mohla vrátiť do svojej obľúbenej školy, a keď som vypočítala, koľko rokov som strávila medzi týmito stenami, spolu so žiackymi rokmi mi vyšlo 44 rokov. Som veľmi pyšná, že som bola žiačkou tejto školy a teším sa, že tu môžem dnes pracovať. Škola je vždy veľmi dôležitá, určujúca v živote človeka. Viem, že mnohí moji spolužiaci si s vďakou a dojatím spomínajú na tu strávené roky, na hry a dobrodružstvá, ale i na učenie. Veď nás pripravovali do života milí, vysokokvalifikovaní učitelia. Aj preto som si vybrala toto povolanie, lebo som chcela niečo urobiť pre našu národnosť. Dúfam, že sa mi to podarilo. Je mojím veľkým želaním, aby sa naša škola ďalej zveľaďovala, nech má veľa dobrých žiakov, rodičov, ktorí jej dôverujú, a svedomitých učiteľov – pedagógov, pre ktorých je táto práca skutočným poslaním, ktorí dajú svojim žiakom pevné základy do života. A čo je najväčšou výzvou pre nás? Deti je veľmi ťažké motivovať na učenie ktoréhokoľvek predmetu, ale najťažšie sú cudzie jazyky (smutné, ale aj slovenčina patrí medzi ne). Ďalej treba dodať, že v súčasnosti deti nemajú vytrvalosť. Do našej školy prichádzajú takí prváci, ktorí už slovenčinu počuli, ale ju neovládajú, ťažko, alebo vôbec nekomunikujú v tomto jazyku, preto v prvom rade naši učitelia dbajú o to, aby sa u detí najprv naplno začala rozvíjať dorozumievacia (komunikatívna) funkcia jazyka. Túto funkciu treba neustále zdokonaľovať a rozvíjať po celý život. Pre identitu človeka je podstatné poznať a pochopiť vlastnú históriu a korene, jazyk a kultúru predkov. Preto je veľmi dôležité už na základných školách uprednostňovať funkciu slovenského jazyka, slovenskej kultúry, pomocou ktorých si aj budúca generácia zachová slovenskú identitu, lebo to je zárukou pretrvania slovenskej národnosti.“

(ep-jszm-jk-zn-zl)

Foto: archív