Máj je na gymnáziách obdobím rozlúčkových slávností a písomných maturitných skúšok. Pri tejto príležitosti sme sa aj tohto roku rozhodli, že v májovej ankete sa opýtame maturantov našich dvoch gymnázií, aké majú spomienky na svoje stredoškolské roky a aké sú ich plány do budúcnosti...
Kitti Csécseiová, Békešská Čaba
„Do materskej školy som chodila v meste Békéš, kde sme vtedy bývali. So slovenčinou som sa stretla až v terajšej škole, v 1. ročníku základného stupňa. Môj otec tiež chodil do tejto slovenskej školy, a tak sa rodičia rozhodli, že do nej zapíšu i mňa. Dnes už môžem povedať, že roky v slovenskej škole boli pre mňa veľmi užitočné a dôležité. Naučila som sa toho veľa a získala mnoho skúseností. Počas základnej školy i gymnázia sme boli triedou, v ktorej spolužitie nebolo vždy bezproblémové, štúdium však končíme ako dobrý kolektív. Po maturite chcem ísť študovať právo do Segedína a po jeho skončení by som rada pôsobila ako advokátka alebo sudkyňa. Napriek tomu, že som sa rozhodla študovať tu v Maďarsku, dúfam, že budem mať i v budúcnosti možnosť využiť svoje znalosti zo slovenčiny.“
Liza Andrejová, Békešská Čaba
„Mám slovanské korene, môj starý otec sa do Békešskej Čaby prisťahoval z Čiech. Keďže mamka pracuje v nemocnici, len pár metrov od našej školy, rozhodla sa pred 15 rokmi, že ma prihlási do slovenskej materskej školy. A tak som ďalej pokračovala v základnej škole i na gymnáziu v rôznych častiach jednej veľkej budovy. Získala som tu veľa kamarátov, no nielen v našej škole, ale i v školách z okolitých štátov. Stretávala som sa počas štúdia na súťažiach i v táboroch so Slovákmi z Rumunska, Srbska, Chorvátska a, samozrejme, zo Slovenska. Svoje vedomosti zo slovenského jazyka som sa rozhodla uplatniť i ďalej, a tak chcem pokračovať v štúdiu na Slovensku. Podala som si prihlášku na Filozofickú fakultu v Nitre, učiteľský smer, na kombináciu predmetov slovenský jazyk a literatúra a anglický jazyk a literatúra. Pôvodne som rozmýšľala o tlmočníctve a prekladateľstve, ale povedala som si, že študovať túto kombináciu predmetov mi tiež môže naplniť môj sen o budúcnosti. Chcela by som pracovať v niektorej z krajín Európskej únie ako tlmočníčka a prekladateľka.“
Bence Püski, Békešská Čaba
„Do tejto školy chodím už od materskej školy. Je to vďaka mojej starej mame, ktorá veľmi chcela, aby som vedel po slovensky. Moja mamička chodila do vedľajšej maďarskej školy, napriek tomu s návrhom svojej mamky súhlasila a proti nebol ani môj otec. A tak sem chodím nepretržite dodnes. Mamička sa tiež učila po slovensky, ale iba jeden rok. Učil ju vtedajší evanjelický farár. Chodili k nemu na súkromné hodiny šiesti spolužiaci. Naša škola sa mi stala druhým domovom. Mám rád spolužiakov i mnohých učiteľov. Vládne tu rodinná atmosféra. Počas štúdia nechýbalo veľa zážitkov, zúčastnil som sa na mnohých slovenských programoch, na súťažiach i v táboroch. Dvakrát som získal i ocenenie v súťaži na Slovensku Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Dá sa povedať, že dennodenne spoznávam slovenskú kultúru. I preto chcem študovať na Slovensku. Keďže sa zaujímam o históriu, rozhodol som sa študovať ju na Filozofickej fakulte v Nitre v kombinácii so slovenským jazykom a literatúrou, učiteľský smer. Momentálne ešte neviem, či by som chcel v budúcnosti učiť alebo sa venovať skôr výskumnej činnosti. Možno sa mi podarí jedno i druhé, čas ukáže, aké možnosti sa mi otvoria.“
Vivien Orsósová, Budapešť
„Pochádzam z Dunaeďházu, v tamojšej základnej škole som sa naučila po slovensky a preto som si vybrala Slovenské gymnázium v Budapešti, lebo som chcela pokračovať v štúdiu slovenčiny. Druhým dôvodom bolo, že sa mi veľmi páči Budapešť, aj preto som chcela študovať v tomto meste. Mojím najobľúbenejším predmetom je maďarčina, natoľko, že ju chcem študovať na Univerzite ELTE v aprobácii s ruštinou. Mám rada aj dejepis a slovenčinu, pravdepodobne neskôr na univerzite si vyberiem aj slovenčinu ako tretí odbor. So slovenčinou nechcem skončiť, veď jej znalosť je veľký poklad, len teraz si chcem dať kratšiu pauzu. Na gymnáziu som sa venovala aj ľudovému tancu, od 9. ročníka som tancovala v FS Lipa. Inak už aj doma, v Dunaeďháze som tancovala v tamojšom súbore Slnečnice. V roku 2016 som sa zapojila aj do súťaže Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, témou mojej práce boli možnosti používania slovenčiny v Maďarsku, skončila som na 3. mieste vo svojej vekovej kategórii. Podľa mňa táto práca sa podarila dobre a mala som z nej dobrý pocit, lebo som videla, že mnohí z nej čerpajú motiváciu na používanie slovenčiny. Tiež som pravidelne recitovala na rôznych podujatiach obvodných slovenských samospráv v Budapešti. V minulom roku na predmetovej súťaži zo slovenčiny som dosiahla prvé miesto, čo je preto dobré, lebo s tým som získala body navyše, ktoré sa mi zídu na maturitách na zvýšenom stupni zo slovenčiny. Po skončení vysokoškolského štúdia chcem byť učiteľkou – je to mojím snom už od malička -, ale chcem si vyskúšať aj iné kreatívne profesie, ako napríklad prekladateľstvo, žurnalistiku, resp. vedecký výskum či už v maďarčine, alebo v slovenčine. Na svoje stredoškolské roky v budapeštianskom slovenskom gymnáziu budem mať pekné spomienky. Napriek tomu, že je nás málo, študovalo tu mnoho veľmi zaujímavých osobností. Podarilo sa mi vytvoriť veľmi silné medziľudské vzťahy a videla som neskutočne veľa zaujímavých vecí za pomerne krátky čas. Čo je však najdôležitejšie, sú to úprimné priateľstvá, ktoré som si tu vytvorila a ktoré sa budem snažiť udržiavať.“
Gergő Kiss, Budapešť
„V siedmom a ôsmom ročníku v Základnej škole v Číve ma informovala naša učiteľka slovenčiny Mária Pintérová Jurkovičová, že existuje štipendium s názvom Program pre nadaných, do ktorého som sa zapojil. V mojej projektovej práci som spracoval tri migračné vlny Slovákov na Dolnú zem po spustošení Turkov. Spočiatku som sa bál slovenčiny, nevedel som, či to zvládnem, ale dostal som sa do toho. Mojimi obľúbenými predmetmi boli ľudový tanec, ktorý sa vyučuje v rámci telocviku. Tiež mám rád maďarčinu, skôr literatúru ako gramatiku. Ľudovému tancu som sa venoval aj v školskom súbore, ale aj v rámci FS Lipa už od 9. ročníka. Inak nebolo to pre mňa úplne nové, pretože už aj v Číve som tancoval v školskej tanečnej skupine. V polovici 10. ročníka ma zvolili za predsedu Študentskej samosprávy, ale musím sa priznať, že s tým nebolo veľa roboty. Organizovali sme predovšetkým také zábavné programy, na ktorých sme sa mohli navzájom zoznámiť jednak my žiaci, ale rovnako aj so svojimi učiteľmi. Tejto funkcie som sa však prednedávnom už vzdal, pretože mám čoraz viac školských povinností. Po maturite sa chystám na Univerzitu J. Selyeho do Komárna, na odbor ekonomika a manažérstvo, tam budem študovať po maďarsky. Uvažoval som ešte aj o Nitre, ale netrúfam si študovať takéto predmety v slovenčine. Pritom v budúcnosti si viem predstaviť, aby som žil dlhšie či už na Slovensku, alebo v Čechách, vidím tam viac možností uplatnenia. Na slovenské gymnázium v Budapešti budem mať také spomienky, že to bolo ľahké, nemusel som sa veľmi namáhať v učení. Pokladám sa za múdreho už aj preto, lebo som sa nemusel veľa učiť, predsa som mal samé štvorky a päťky. Pekné spomienky budem mať aj na hodiny telocviku, aj náš profesor Ladislav Hubacsek pochádza z Čívu, s ním sme mali veľmi dobrý vzťah. No a, samozrejme, ľudový tanec, ako aj spoločenské tance na stužkových slávnostiach, ja som tancoval na každej, pretože som musel vypomáhať jednotlivým ročníkom, v ktorých bolo málo chlapcov.“
Laura Glücková, Budapešť
„Túto školu som si vybrala preto, lebo aj moja mama, ktorá pochádza z Rétšágu, tu maturovala. Otec z Mlynkov zase sprevádzal na harmonike školský spevokol a tanečnú skupinu. Začala som tu študovať v šiestom ročníku základnej školy, dovtedy som chodila do školy v Mlynkoch. Vedela som, že v tejto škole sa veľký dôraz kladie na folklór a na zachovávanie tradícií. Hrám na harmonike od svojich ôsmich rokov, je to pre mňa veľmi dôležité. Z toho vyplýva, že mojimi obľúbenými predmetmi sú ľudový tanec a spev. Tiež som sa venovala na tejto škole športu: volejbalu, futbalu a basketbalu. Mám rada aj jazyky, predovšetkým slovenčinu a angličtinu. Po maturitách sa chcem venovať aj naďalej folklóru, tancu a spevu. Prihlásila som sa pritom na ekonomickú univerzitu, na odbor turizmus a pohostinstvo, ako aj na odbor zahraničný obchod a marketing. Na treťom mieste som si podala prihlášku na odbor pedagogika materských škôl so slovenským národnostným zameraním v Ostrihome. Ale úprimne povediac, ešte nemám jasné predstavy, možno ma prijmú na nejakú univerzitu a o dva roky si zmením odbor. Ale hudba bude vždy prítomná v mojom živote, to je isté, predovšetkým harmonika. Po maturite si určite s veľkou láskou budem spomínať na náš súdržný kolektív, na rodinnú atmosféru, na to, že každý poznal každého, na naše triedne výlety, ako aj na naše vystúpenia, veď z našej triedy mnohí tancujeme v školskom súbore.“
J. Pitoňák, Cs. Lampert
Foto: CsL, JP, LG, VO