Vitariánska strava je čím ďalej, tým viac známejšia a obľúbenejšia. Väčšina tých ľudí, ktorí sa dajú na tento spôsob stravovania, veľmi rýchlo spozná rozdiel medzi varenou a nevarenou stravou.
Energia, vitalita a chuť do života, ktorej sa tešia vitariáni, je obdivuhodná. Kto sú vitariáni a aká je vitariánska strava? V dnešnej dobe sa nazýva vitariánska strava aj raw, alebo po slovensky živá strava, v maďarskom prostredí jej skôr vravia surová strava. Ide o výživový smer, pri ktorom sa je iba živá potrava, neupravovaná varením, smažením, parením. Akákoľvek tepelná úprava sa robí iba sušením a to nanajvýš do teploty 42°C. Základom jedálnička je ovocie, zelenina, semienka, orechy, naklíčené obilniny a strukoviny. Vďaka procesu klíčenia sa v týchto neupravených potravinách prebudia enzýmy, ktoré napomáhajú nášmu tráveniu. Telo nie je zbytočne zaťažené tvorením tráviacich enzýmov a trávením. Má viac času na tvorbu metabolických enzýmov, ktoré sú potrebné pre myslenie, pomáhajú odstraňovať z tela poškodené a cudzie bunky a pomáhajú nášmu telu v boji proti najrôznejším ochoreniam. Veľa by sme mohli rozoberať spôsob prípravy živého jedla, my sme sa však radšej opýtali našich respondentov, či v lete, keď dozrieva oveľa väčšie množstvo čerstvého ovocia a zeleniny a preto sú aj cenovo dostupnejšie, jedia viac živej a zdravej stravy, zjednodušene – či jedia surové, tepelne nespracované ovocie a zeleninu. Ba dokonca, či si vedia predstaviť, že by sa stravovali výlučne nimi. Prečítajte si, čo nám odpovedali.
Jete v lete viac ovocia a zeleniny, prípadne v surovom stave?
Erika Tóthová, slovenčinárka, Kétšoproň
„V lete jeme oveľa viac ovocia a zeleniny. My zbožňujeme lečo. Deti si k nemu dajú tarhoňu, ale my dospelí ho jeme len tak, „čisté“. Viem si predstaviť, že by sme jedli zeleninu len v surovom stave, ale neviem, ako dlho by nám to vydržalo. Myslím, že jeme vyvážene. Všetko jeme, aj si dopestujeme, ale len bežnú zeleninu. Žiadne mimoriadne druhy sa u nás na poli zeleniny a ovocia nenájdu.“
Júlia Murányiová, členka Folklórneho súboru Pišpek
„My jeme ako kedysi. Všetko. V lete si dopestujeme v záhrade papriku, paradajky, uhorky. Mäso ale musíme mať. Ako často? Raz za týždeň určite, niekedy aj viackrát.“
Béla Gula, dôchodca, Čív
„Po večeroch si zvyknem dať marhule, broskyne, slivky. Rád jem ovocie, okrem jabĺk. Z tých mi tŕpnu zuby. Potom už radšej hrušky. Z hrozna mám radšej víno. Zeleninu nejem surovú, pravda papriku, rajčiny a uhorky áno. Radšej ich však dávam do váry. Robím smotanové prívarky, tekvicové, kelové, špenátové, čo deti nemajú rady. Aj ráno som postavil na zeleninovú polievku. Dal som do nej mrku, petržlen, zeler, karfiol, huby. Pridal som aj mrvance, inokedy do nej dávam krupicové halušky. Skutočne dobre však viem variť len z mäsa. Od sliepky počnúc až po ovcu a akékoľvek mäso. Aj do tej polievky, čo som uvaril už ráno, som šupol trochu klobásy. Alebo aspoň kúsok slaninky pridám, keď nemám doma iný kus mäsa. Veľmi rád varím. Odkedy som ovdovel, už nemám pre koho. Moja priateľka neľúbi ani variť, ani jesť.“
Anna Lehoczká, predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Pitvaroši
„My máme najdrahšiu zeleninu, aká len existuje, lebo v rodičovskom dome som zostala už len sama a moje sestry dochádzajú domov, jedna z Békešskej Čaby, druhá z Budapešti, aby sadili a obrábali záhradu. Cesta to nie je krátka, preto sa smejeme, že my máme aj v lete tisícforintové kaleráby. Keby som jedla len zeleninu, asi by ma nohy neboleli. Nuž, ... nejem. Najradšej jem cestoviny s makom, orechmi, tvarohom. Z mäsa jem najskôr kuracie. Inak mäso ani zemiaky veľmi neobľubujem, ale bez nokedlí by sa mi jedlo ani nerátalo. Pre zdravotné problémy nejem drobné ovocie, ani zeleninu so semiačkami, ktoré mi môžu narobiť veľkú šarapatu. Opatrne musím vyberať, čo do úst vložím.“
Mária Martineczová Likerová, dôchodkyňa, Békešská Čaba
„V dolnozemskej metropole, aby sme nejedli klobásu, to sa nedá. Ani bryndzovie haluške (čo sú vlastne rezance) nemôžeme vynechať. V lete jeme viac ovocia a zeleniny, než v inom ročnom období, ale nielen to. Veru, nie...“
Denisa Dérová, herečka, členka profesionálnej zložky Slovenského divadla Vertigo, Budapešť
„Ja jem iba ovocie a zeleninu. To nie je otázka. Ovocie a zeleninu jem nielen v lete. Vždy. Mám záhradu, veľa druhov si dopestujem, ale v apríli, napríklad, nakupujem na trhu, lebo skleník nemám. Teraz mám svoju papriku, paradajky, uhorky, aj špenát. Jeme tiež veľa všelijakej buriny, čo nám vyrastie v záhrade, to si dávame do zelených smoothies. Na začiatku jari máme púpavu, zužitkujeme celú rastlinu. Hviezdica prostredná je u nás obľúbená, to je veľmi zdravá bylina, ďatelina, samozrejme, žihľava a všetky bylinky, ktoré sa používajú bežne do stravy, oregano, bazalka, majoránka, ligurček, mäta, na čo si len spomeniem, nechtík, materina dúška, skorocel. Všetko zelené. A tiež kvety, fialky, kapucínku, tá má vynikajúce antibiotické účinky. Je to hádam aj 5-6 rokov, čo sa stravujem vegánsky. Niekedy, síce veľmi zriedkavo, sa mi stane, keď sme vonku, mimo domu a deti by si dali pizzu, tak si aj ja dám trošku, nanajvýš štvrtku, ale iba margaritu, bez mäsa. Nepovažujem to za otázku prestíže, len potom mi to nerobí dobre a uvedomím si, že som to nemala jesť. Mimochodom, o žiadnej diéte alebo spôsobe stravovania si nemyslím, že je dobrý alebo zlý. Podľa mňa by mal každý spoznať sám seba, aby vedel, čo mu robí a čo nerobí dobre. Byť k sebe úprimný a mať silu dokázať jesť len to, čo človeku robí dobre. Odvyknúť si od niektorých vecí nie je ľahké, to priznávam. Za ostatné roky som si vytvorila svoj spôsob stravovania. Doobeda jem len ovocie a pijem zelené nápoje a raz denne si dám uvarenú zeleninu. To sa mi žiada. Nikdy nejem mlieko a syry, ani nič také. Niekedy si dám kúsok nekvaseného chleba a to mi tak stačí. V zime je to iné. V lete je veľa ovocia, mala som mesiace, keď som jedla len to. Môj organizmus sa úplne vyčistil a tak dávno som nebola chorá, že sa ani nepamätám. Za ostatné dva roky možno raz som mala pocit, že na mňa niečo lezie a potom to odliezlo. Nikdy som nemala taký dobrý krvný obraz ako teraz.“
-etr-
Foto: autorka, A. Dér