Leto, prvé augustové týždne obzvlášť, sa považuje v médiách za uhorkovú sezónu.
Nie, že by sme boli všetci známi svojimi vynikajúcimi receptami na nakladané, kvasené, solené, vo vode a koreninách varené, pečené či sušené uhorky. Hoci, keby sme sa primäli, určite by sme niekde v rodinných archívoch pozbierali dosiaľ nepublikované, zaručene vynikajúce recepty na prípravu „rodinného striebra“, ale my to tu, v Ľudových novinách, nepotrebujeme. Aj za ostatný týždeň sme boli svedkami množstva udalostí, okolo ktorých nemôžeme prejsť bez slova. Napríklad júl je mesiacom hlasovania o vtákovi roka 2019. Podľa Maďarského ornitologického spolku sa ním stala šišila bocianovitá. Tento vták z čeľade šabliarikovitých má neuveriteľné meno, pravdepodobne preto dostal najviac hlasov. Jeho názov je priam marketingový chyták! Navyše nemá nič spoločné s bocianmi, hádam len dlhé nohy. Šišila obýva slaniská, ak práve obýva, lebo je síce celosvetovo rozšírená, ale napríklad na Slovensku patrí medzi fluktuujúce druhy, od roku 1995 hniezdi tam len 0 až 5 párov. V Maďarsku je tiež ohrozená, je ich tu asi 500 až tisíc párov. Aj preto ju navrhol spolok ochranárov prírody za vtáka roka, lebo chcel tým upozorniť na potrebu zvýšenej ochrany šišilinho prirodzeného životného prostredia, vysychajúcich vodných plôch slatín. S podobným osudom sa boríme aj my, Slováci v Maďarsku. Vlastne všetky podujatia, ktoré usporadúvajú naše organizácie a spolky sú v záujme záchrany, zachovania jazyka, identity, tradícií, piesní, tancov, gastronómie Slovákov v Maďarsku. Len sme si k tomu nevymysleli nijaké názvy priam marketingového charakteru. Len také obyčajné, s neobyčajným obsahom, ako Festival na jazere v Banke, Oblastný dom v Sarvaši, Kto boli učitelia v Níreďháze, ako sa cítili Gengeľagčania na návšteve vo Vidinej či Vacovčania v Čičmanoch. Aj šišila by sa tešila, keby nemala súru s výchovou mláďat. Ešte v auguste totiž odlieta zimovať.
Erika Trenková