Koniec leta nás vždy trochu zachmúri. Nielen preto, že čochvíľa naberie náš život znovu istý rytmus vďaka každodenným povinnostiam v škole, ale aj preto, lebo moji synovia tak trochu smútia za tábormi.

Napriek tomu, že skoro vo všetkých tohtoročných táboroch museli veru aj pracovať a učiť sa. Tak v biblickom tábore, ako aj v športových, či ide o džudo, alebo o veslovanie. Ja osobne nie som veľmi športový typ, ale už druhý rok chodievame na takú letnú dovolenku, počas ktorej si aj zašportujeme. Sú to väčšinou túry – pre niekoho možno kratšie, ale pre mňa je napríklad denne aspoň 15 kilometrov dosť veľa. Ale ten pocit potom, ako sme zdolali trasu, horu, múzeá stojí za reč. Nikdy predtým by som nebola povedala, že sa budem tešiť z fyzicky náročnej dovolenky, ale teraz už iba takú chcem. Je to smiešne, však? Ale nesmierne mám rada to, keď sa dokážem vypnúť a sledovať len prírodu okolo seba, resp. tento rok aj rôzne historické alebo architektonické zaujímavosti. Za posledné roky som si obľúbila aj svalovicu, ktorá znamená, že nejaké tie svaly ešte mám a vedia pracovať. Mám šťastie, lebo naša kamarátka si pripraví informácie o každom navštívenom mieste a my sa môžeme tešiť na špeciálny výklad len pre nás. Ale nebudem vám klamať, keď poviem, že mám radšej naše oddychové dni pri mori alebo v kaviarňach. A v tomto roku pribudli k tomu aj večerné karty. To bola zábava! Či sme hrali mariáš, alebo žolíky, zábava bola stopercentná. Rada na to spomínam.

K radostným spomienkam patrí vystúpenie členov tardošského Folklórneho súboru Červený mramor v Česku, a určite spomínajú aj účastníci letných táborov, o ktorých sa môžete dočítať v 35. čísle Ľudových novín. Alebo sa začítajte do poviedky Michala Hrivnáka o detských huncútstvach na Dolnej zemi, resp. si prečítajte informácie o tohtoročnom festivale melónov v Medeši. O menej radostnú spomienku sa s nami podelila Markéta Tóth Urbaničová, ktorá prerozprávala vplyv udalostí príchodu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa pred polstoročím na jej osobný život. Ďakujeme jej. Mimochodom, dúfam, že viete, že touto témou sme sa zaoberali aj v Našom kalendári, takže ak ste si to ešte neprečítali, zalistujte vo svojich výtlačkoch.

Leto končí, ale zanechá pre nás spomienky, z ktorých potom počas smutných jesenných večerov môžeme nazbierať sily. Ale vieme si ich trochu aj priblížiť. My v našej rodine hraním karát. Keď sa zahĺbime do hry, hneď sa cítime znovu na dovolenke!

Eva Fábiánová