Známy slovenský herec Juraj Sarvaš (mimochodom v plnej tvorivosti oslávil svoje 88. narodeniny) už viac ako tri desaťročia „produkuje“ v Bratislave na Kramároch Poetické večery pri sviečke. Tohtoročný už 166. večer bol venovaný hrdinovi Slovenského povstania z rokov 1848 a 1849 Ďurkovi Langsfeldovi, rodákovi zo Sučian v Turci. 22. júna 2019 uplynulo 170 rokov od jeho popravy maďarskými honvédmi v banskom meste Kremnica.
Prečo to spomínam v našich historkách? Jeho protivníkom bol nositeľ zvučného mena tej doby Görgey a či Görgei. Písali sa (sami) aj tak aj tak. Katan nášho Ďurka bol Herman (po maď. Ármin) Görgy, v tom čase major maďarského revolučného vojska a brat známejšieho Artúra, ktorý sa vypracoval na vrchného veliteľa. Ten pred necelým pol rokom – 24. 1. 1849 utekal z Kremnice pred cisárskym vojskom cez hrebeň vrchov starým banským tunelom, ktorý dodnes nazývame Görgeiho tunel.
Ako sa Langsfeld a Görgey dostali do hrdelného sporu? V júni 1849 Juraj Langsfeld, ktorý v dobrovoľníckom zbore získal hodnosť poručíka „na čele čaty zloženej z turčianskych dobrovoľníkov sa rozhodol zabrániť prieniku honvédov do Turca, ktorých nečakane prepadol pri Kraľovanoch – vrhaním skál na nepriateľa, ktorému tak spôsobil značné problémy“. Toto mu major Görgey neprepáčil. Langsfelda, ktorého za odmenu udal vlastný ujec, dopravili do Kremnice a Görgeyho rýchly súd ho odsúdil na trest smrti obesením. Popravde treba povedať, že mohol dostať milosť, keby vstúpil k maďarským honvédom za vojaka, čo on odmietol slovami: „Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť i Slováci a u tých by som nechcel prepadnúť“.
V slovenskej spoločnosti sa nevytvorila nejaká kultúra či politika spomínania pamiatky slovenských hrdinov a mučeníkov z rokov 1848/1849. Nielen počas Uhorska, ale často ani dnes. Na rozdiel od maďarskej pamäti, ktorá meno Görgeyho zvečnila v tom čase pomenovaním tunela, pamätnou tabuľou a turulom. A Görgeyovo meno (aj keď toho lepšieho) „svieti“ na tuneli dodnes. Ďurko Langsfeld sa takej „večnosti“ na Slovensku neteší.
Ako dopadol náš záporný hrdina? Herman bol v roku 1850 v Arade pôvodne odsúdený na smrť, ktorý zmenia na 14 rokov väzenia, ale po troch mesiacoch dostal milosť. Azda sa prihovoril Artúr. Neskôr hospodáril na svojom panstve v Toporci na Spiši. V roku 1861 vykonal právnu skúšku a otvoril si advokátsku kanceláriu v Kežmarku. Jeho nie príliš ctihodné morálne vlastnosti z ozbrojeného boja sa prejavili aj o štvrťstoročie neskôr. Správna rada Kežmarskej sporiteľne zistila, že Herman Görgey, vážený advokát, ktorý pôsobil od založenia banky 1. 5. 1863 ako hlavný účtovník, zdefraudoval falšovaním zmeniek 128 tisíc zlatých, čo bol približne trojnásobok základného imania. Vinník spáchal po odhalení 20. októbra 1877 samovraždu. Osud mal čas...
Jozef Schwarz