Asi je to aj ťažšie, ako si vytýčiť ciele. Lebo v čase vytyčovania cieľov ešte skôr snívame. Samozrejme, berieme do úvahy aj to, či daný cieľ dokážeme realizovať, teda či máme na to vhodné prostriedky, vhodných spoločníkov, ktorí nám pomôžu pri jeho realizovaní, no zároveň budú aj patrične kritickí. Lebo keď máme vytýčený cieľ, musíme ho dosiahnuť.
K nemu však vedie ešte dlhá cesta, po ktorej musíme prejsť. A po nej nás môžu zastihnúť rôzne komplikácie. Práve preto je dobré, keď vieme, že náš cieľ je jednoznačný, ktorý vieme dosiahnuť, a na ceste k jeho naplneniu máme dobrých spoločníkov.
Nemecké príslovie hovorí: „Najprv si stanov cieľ, potom si k nemu hľadaj cestu.“
Trocha som surfovala na internete – našej najnovšej encyklopédii – a našla som sedem krokov k dosiahnutiu nášho cieľa. Najprv si musíme určiť svoj cieľ, ktorý by mal byť špecifický a merateľný. Svoj cieľ si musíme napísať – musí po ňom ostať stopa, bez toho sa stratí aj snaha. Potom si treba stanoviť konečný dátum, kedy to bude hotové – to nás prinúti pracovať intenzívnejšie. Nasleduje vytvorenie zoznamu úloh, ktorý v ďalšom bode treba usporiadať, teda naplánovať jednotlivé kroky. Až v šiestom bode sa pustíme do naplnenia svojho cieľa, pre ktorý v siedmom bode urobíme každý deň niečo.
A keď sme už urobili tieto kroky, môžeme začať realizovať svoj cieľ. Kráčať po ceste, ktorú sme si sami stanovili a zájsť čo najďalej, čo najbližšie k svojmu cieľu.
Znovuzvolením predsedníčky nášho najvyššieho voleného zboru sa zdá, že naše spoločné ciele sa nám podarí dosiahnuť.
O tomto sa dočítate na 4. a 5. strane 45. čísla nášho týždenníka, v ktorom sa dozviete aj to, ako prebehlo ustanovujúce zasadnutie VZ CSSM.
Vo svojej načatej ceste pokračujú aj naši herci, ktorí sa stretli už jedenásty raz na zraze slovenských divadiel Spolu na javisku i mimo neho v Sarvaši, alebo účastníci Stretnutia v Níži, na ktoré v tomto roku pozvali aj Maglódčanov, či spoločnej práci slovenského voleného zboru a miestneho odboru Červeného kríža v Rétšágu, kde sa stretli darcovia krvi a seniori. No a dočítate sa aj o našich gastronomických tradíciách – veď keď sa stretne viac ľudí, vždy sa nájdu aj nové recepty a hovorí sa o chutných jedlách. Slovenská klobasiáda na Čabe sa doteraz konala počas „veľkého“ klobásového festivalu, ale tento rok sa jeho organizátori rozhodli podujatie pripraviť o týždeň skôr a rozšíriť ho. V rámci Slovenskej klobasiády sa mohli totiž predstaviť slovenské komunity z okolia našej dolnozemskej metropoly. Keď takto spomíname jedlá – už viete, že čochvíľa uzrie svetlo sveta naša staronová kuchárska kniha? Publikácia Slovenská kuchyňa bude mať „premiéru“ na Slovensku, na knižnom veľtrhu Bibliotéka, ktorého čestným hosťom bude Maďarsko, ale o tom vám napíšem v jednom z ďalších čísiel nášho týždenníka. Zatiaľ vám ale odporúčam prečítať si aj o dobrých športových výsledkoch sarvašských žiakov, o zaujímavej životnej ceste Ľudovíta Seberíniho, o nevšedných výstavách a o novej peci. Vďaka tomuto všetkému môžeme pokračovať v načatej ceste.
Eva Fábiánová