Otázka zastupovania národnostných občanov v parlamente Maďarska bola dlhodobo nevyriešená, preto vstup parlamentných hovorcov jednotlivých národností do „veľkej politiky”, čiže ich zapojenie do práce národného zhromaždenia, sledovali členovia národnostných komunít, medzi nimi aj Slováci, s veľkými očakávaniami.

Po viac ako piatich rokoch práce národnostných hovorcov je stále ťažké povedať, nakoľko boli tieto očakávania splnené. Hlavne pre neinformovanosť. Práve túto neinformovanosť o možnostiach a práci hovorcov som si všimol v období pred parlamentnými voľbami roku 2018. Na základe svojich skúseností z predvolebnej kampane som sa rozhodol šíriť správy o funkcii a činnosti parlamentného hovorcu Slovákov v tlači, ako aj prostredníctvom elektronických médií. Či bola moja snaha úspešná, sa ukáže asi až koncom volebného obdobia, avšak práve na ponuku šéfredaktorky Ľudových novín sa pokúsim aj v tomto článku zhrnúť, čo sa udialo v parlamente v roku 2019, a aké priame informačné zdroje poskytujem záujemcom na to, aby mohli sledovať dianie v národnostnej politike.

Národnostný zákon obsahuje základné predpisy, podľa ktorých národnostný hovorca vykonáva svoju činnosť. V zmysle nariadení tejto právnej normy národnostný hovorca koná v záujme svojej národnostnej komunity, spolupracuje so samosprávami, inštitúciami a organizáciami svojej národnosti, pričom má právo požiadať o informácie od predsedu celoštátnej samosprávy, od Valného zhromaždenia celoštátnej samosprávy a vedúcich národnostných inštitúcií. V rámci spolupráce s celoštátnou samosprávou svojej národnosti hovorca ako stály pozvaný, s rokovacím právom sa zúčastňuje zasadnutí Valného zhromaždenia a ročne aspoň raz má možnosť v rámci programu zasadnutia informovať o svojej činnosti a o práci parlamentu v záujme uplatňovania národnostných práv.

Národnostný hovorca má právo sa zúčastniť aj plenárnych zasadnutí parlamentu, a vystúpiť, ak sa niektorý bod rokovacieho programu týka záujmov a práv národností. V mimoriadnych otázkach tiež sa môže ozývať podľa predpisov rokovacieho poriadku. Pritom však nemá právo hlasovať na plenárnej schôdzi. Ďalej má právo dávať otázky členom vlády, ombudsmanovi, predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu, generálnemu prokurátorovi v záležitostiach, ktoré sa týkajú práv jeho národnostnej komunity.

Ako som už spomenul, národnostný hovorca nemá právo hlasovať na plenárnej schôdzi parlamentu. K tomu však treba dodať, že všetci národnostní hovorcovia po voľbách automaticky sa stávajú členmi stáleho Výboru národností Maďarska. Na zasadnutiach tohto výboru sa prerokovávajú všetky návrhy zákonov, ktoré sa týkajú záujmov a práv národností a pri vytváraní stanoviska výboru máme možnosť prezentovať svoj názor o obsahu, a hlasovať o tom, ako má hovorca, či poslanec, poverený členmi výboru prezentovať kolektívny názor národnostných hovorcov pred plenárnou schôdzou. Takýmto spôsobom máme možnosť ovplyvniť rozhodnutia plenárnej schôdze parlamentu. Pritom, ak chceme iniciovať zmenu niektorého platného zákona, prostredníctvom výboru môžeme takýto návrh predložiť parlamentu ako pozmeňovací návrh národnostného výboru. Tak sa stalo už viackrát napríklad pri prerokovaní návrhov rozpočtového zákona, školského zákona a iných právnych noriem. K tomu by som dodal, že národnostní hovorcovia sa môžu zúčastniť aj na práci iných výborov parlamentu, kde majú rokovacie právo.

Tak teraz už konkrétne by som Vás informoval o svojej činnosti ako parlamentného hovorcu Slovákov v Maďarsku v roku 2019.

Ako som spomenul, po voľbách som sa automaticky stal členom Výboru národností Maďarska. Tento výbor má tri podvýbory, kontrolný, školský a kultúrny, cirkevný, a samosprávny, zahraničný a rozpočtový podvýbor. Z nich vo dvoch som členom a som podpredsedom kontrolného podvýboru. Za poldruha roka, ako som v parlamente, bol som zvolený aj za predsedu pracovnej skupiny pre prípravu modifikácie národnostného zákona.

Začiatkom roka som si myslel, že do jesene spolu s ostatnými hovorcami a s poslancom Nemcov v Maďarsku pripravíme premyslený a podrobný návrh na komplexnú novelu národnostného zákona. Avšak postupne, plynutím mesiacov, som zistil, že ešte nie som dostatočne skúsený, čo sa týka parlamentnej práce, veď zákon síce vlani už raz modifikovali, ale zďaleka nie v takej hĺbke, v akej sme plánovali, a napokon ani nie na návrh národnostného parlamentného výboru. Navyše koncom leta a začiatkom jesene Úrad predsedu vlády pripravil ďalšiu, takisto nie systémovú novelu zákona, ktorý ani nepredložil na rokovanie parlamentu. To znamená, že úloha pripraviť návrh na komplexnú modifikáciu národnostného zákona zostáva na rok 2020.

Z pohľadu formálnych rámcov svojej činnosti na základe skúseností a vonkajších iniciatív začiatkom roka 2019 som sa rozhodol urobiť dve dôležité zmeny vo svojej činnosti. Už v predchádzajúcom období som začal uverejňovať na stránkach Ľudových novín svoje Zápisky v snahe informovať slovenských voličov o tom, čo sa deje v parlamente, ako sa tam pracuje, ktoré iniciatívy či predložené návrhy zákona sa ich najviac týkajú. Viacerí ľudia sa ma pýtali, či by som nechcel Zápisky písať aj po maďarsky, lebo odbornej terminológii v slovenskom jazyku mnohí dobre nerozumejú, pričom si nárokujú tieto informácie. Práve preto od januára 2019 som začal svoje zápisky uverejňovať aj po maďarsky, a to na viacerých fórach, predovšetkým na internetovej stránke www.oslovma.hu. Taktiež mám svoju domovskú stránku na internete, ktorej adresa je www.paulikantal.hu, kde tiež uverejňujem kratšie aktuálne informácie.

Druhú významnú zmenu v mojej činnosti, ktorú by som rád spomenul aj na stránkach Ľudových novín, znamenalo poskytnutie priestoru slovenským voličom na osobné stretnutia. Od januára 2019, takisto na podnet voličov, som otvoril dve kancelárie – v Budapešti a v Békešskej Čabe. Záujem o ne je, ako sa ukázalo, hlavne v Békešskej Čabe, kde mávam každý mesiac niekoľko zaujímavých stretnutí.

Základnou úlohou parlamentu, a tak aj nás, národnostných hovorcov, je pripraviť a schváliť právne normy, zákony, ktoré vo všeobecnosti regulujú práva a povinnosti občanov, štátu a vlády, štátnych a vládnych orgánov a iných aktérov spoločenského života. Na jarné plenárne zasadnutia vláda predložila program, v ktorom figurovali návrhy novely 18 zákonov, z ktorých národností sa priamo týkali tri – už spomínaný národnostný zákon, zákon o príprave rozpočtového zákona na rok 2020 a samotný rozpočtový zákon na rok 2020. V zákonodarnom programe síce pôvodne nefiguroval, avšak ako národnostný bod rokovania bol predložený aj návrh modifikácie školského zákona.

Modifikácia národnostného zákona, ktorý obsahoval návrh na prípravu budúcoročného rozpočtu, sa týkala len formálnych záležitostí, obsahoval niekoľko nevyhnutných zmien potrebných k zákonnému priebehu národnostných volieb. Tieto návrhy napriek tomu, že ich nepredložil náš výbor, sme podporili. Treba dodať, že tieto zmeny boli nevyhnutné aj na to, aby sa októbrové voľby mohli pripraviť na základe jednoznačných podmienok.

Čo sa týka rozpočtového zákona, v zmysle v júli prijatého textu naďalej pokračuje nárast finančného rámca pre rozvoj národnostnej oblasti. Tento rok nárast slúži predovšetkým na financovanie štipendijného systému študentov národnostných pedagogických katedier s cieľom znížiť chronický nedostatok učiteľov a dosiahnuť, aby povolanie pedagóga bolo lákavejšie pre našu mládež. Pritom sa o niečo zvýšila aj podpora na národnostné programy, ako aj na fungovanie národnostných samospráv a našich spoločenských organizácií.

Neplánovaná novela školského zákona na jednej strane bola potrebná na zvýšenie takzvaného národnostného príplatku pre národnostných učiteľov, avšak vládny návrh obsahoval oveľa viac. Z nášho pohľadu snáď najdôležitejšia časť spočívala v tom, že návrh odporúčal vybrať zo zákona všetky práva mimoškolských a školských organizácií pri výbere riaditeľov a pri prijímaní základných dokumentov škôl. Aj vďaka aktivitám predsedov celoštátnych samospráv a nášho výboru v prípade národnostných škôl právo súhlasu či vyjadrenia názoru zostali.

V tomto období som vystúpil v mene výboru trikrát, čím som štvrtý medzi trinástimi členmi národnostného výboru. V programe jesenného obdobia plenárnych zasadaní sa plánovalo prerokovať 12 návrhov zákonov, medzi nimi bol iba jeden národnostný bod, a to návrh zákona o plnení rozpočtového zákona na rok 2018. Avšak, ako sa ukázalo, tých národnostných bodov bolo viac, veď na návrh niektorých poslancov z parlamentnej frakcie vládnych strán zákonom reorganizovali odborné školstvo a v súvislosti s touto zmenou bolo tiež v osobitnom zákone modifikovaných množstvo zákonov, medzi nimi aj národnostný a školský zákon. Pri prerokovaní týchto právnych noriem tiež som trikrát mal možnosť prezentovať postoj národnostného výboru aj na plenárnej schôdzi.

Ku koncu roka, ako už vraj tradične, množstvo predložených návrhov zákonov narastá. Spomedzi v novembri a decembri predložených návrhov napríklad modifikácia rokovacieho poriadku parlamentu a návrh zákona o modifikácii vykonávania niektorých verejných úkonov na úrovni okresov sa týkali aj národnostných práv. Takže aj k týmto návrhom sme sa vyjadrili, veď predložené normy modifikovali národnostný zákon, a rozšírením možností vystúpenia na plenárnych zasadnutiach parlamentu sa posilnilo právne postavenie národnostných hovorcov.

Rok 2019 sa z národnostného pohľadu okrem prípravy modifikácie spomenutých zákonov niesol v znamení príprav komunálnych volieb a volieb do národnostných samospráv. Na základe skúseností z predchádzajúcich volieb si mnohí predstavitelia našej národnosti mysleli, že by bolo užitočné zostaviť spoločnú celoštátnu listinu, aby slovenskí voliči nemali zlý pocit z rozdrobenosti nášho verejného života, radšej aby videli, že v záujme dosiahnutia našich spoločných cieľov sme aj na organizačnej úrovni ochotní a schopní spolupracovať. Ako sa ukázalo, na celoštátnej úrovni sme mohli rátať s tromi nominujúcimi organizáciami. Tieto pomerne skoro, už začiatkom roka vyjadrili svoj úmysel rokovať o vytvorení spoločnej listiny. Koncom jari došlo k stretnutiam vedúcich predstaviteľov našich troch celoštátnych organizácií. Výsledkom rokovaní bolo podpísanie dohody o spolupráci v tohtoročných národnostných voľbách na Dni Slovákov v Maďarsku v Jači.

Vďaka predbežným dohodám národnostné voľby v kruhu Slovákov v Maďarsku prebehli pokojne. Zvolili sme si 112 miestnych a 6 župných samospráv a 31 členov Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Myslím si teda, že celkovo máme za sebou úspešný rok aj napriek tomu, že budem, budeme mať čo robiť aj v nasledujúcom roku.

Anton Paulik

Foto: mti