V rodine bývalého oroslánskeho notára Štefana Cablka sa nachádzal kovový ozdobný pohár s textom: „Pohánka Gyulának Tata 1887 Légy híve rendületlenul Hazádnak! ...“. Dostal ho pomocný oroslánsky učiteľ Julo Pohánka za úspešnú maďarizáciu svojho pôsobiska…

Prevzatie moci v Uhorsku Maďarmi v roku 1867 otvorilo cestu vlastencom typu J. Pohánku. Novopečený uhorský (rozumej maďarský) patriot vycítil možnosť rýchleho kariérneho postupu odhaľovaním panslavizmu v slovenskom Orosláni neďaleko Taty. Dôvod jeho činov bol triviálny. Miesto obsadené farárom Mošteňanom vyhliadol pre svojho brata a učiteľské miesto Pavla Bartoša pre seba. Štefan Janšák píše: „Obidve tieto rodiny súviseli priateľsky i príbuzensky so spomínaným notárom Cablkom a kaplánom L. Novomeským. Ich solidarita bola taká silná, že dali prednosť spoločnej záhube, než by boli zradili svoje národné presvedčenie“. To spočívalo v každodennom používaní slovenčiny. Pohánka zmanipuloval proti nim verejnú mienku a počas fašiangov 1887 vydrancovali Cablkov majetok a štyria „panslávi“ sa ratovali útekom. K pohonu na „panslávov“ sa pridali i úrady. Protislovenský pogrom vyvrcholil cirkevným procesom i súdnym procesom v Komárne. Pohánka „víťazí“ a naši „panslávi“ prídu takmer o všetko. A oroslánski Slováci o nich.

Pohánka si výhru dlho neužíval. Spoznajúc jeho pravú tvár miestni ho prestali podporovať. Dal sa na pijatiku. Musel odísť. Osud je nevyspytateľný. Stal sa učiteľom v Lubine neďaleko Nového Mesta nad Váhom. Tam všetci rozprávali po slovensky... Neďaleko na kopaniciach žil aj učiteľ Bartoš. Šesť rokov po udalostiach v Orosláni sa náhodne stretli. Pohánka zrazu prosí svoju obeť o odpustenie. Výčitky svedomia? Bartoš sa k nemu nepriznáva. Asi dva roky po tejto scéne išiel značne opotrebovaný vlastenec na návštevu k svojmu bratovi farárovi na Dolnej zemi a tam sa obesil na kľučke. Pohár sa dostal do zástavy k židovi a potom k Cablkovcom.

Pozná dnešný Orosláň svoju slávnu a pohnutú slovenskú minulosť?

Jozef Schwarz