V spomalení až ustrnutí, najmä ale v individuálnom premýšľaní spôsobenom neželaným koronavírusovým efektom (v porovnaní s kolobehom našich dní v normálnom nastavení), azda až pričasto pristihneme seba samých v nezvyčajných nadčasových dumkách. Mnohé z nich sa viažu k rozličným historickým zlomom ba míľnikom, udalostiam, výročiam. S pátosom i bez neho, s hrdosťou i pompou, ale aj s neskrývaným pocitom „tichej viny“ či traumou z toho, čo sme historicky zdedili, sa ovplyvnení spoločenským vedomím i svedomím s týmito posolstvami vyrovnávame.

Je celkom prirodzené, že Slováci a Maďari ako odvekí susedia na najdlhšej spoločnej časovej i geografickej osi z oboch strán Dunaja či Ipľa, súc v historicko-generačnom i rodinno-priateľskom prepojení, s rôznou mierou sebauvedomenia podobné prejavy aj preciťujú. Listujúc v kalendári sa stalo nepísanou tradíciou, že zakaždým – najmä pri okrúhlych výročiach vzácnych osobností, dejinných udalostí významne určujúcich atmosféru, mieru a chod našich vzťahov, historických politicko-hospodárskych pohybov, rozhodnutí či aktov ovplyvňujúcich obe národné kultúry – snažíme sa vo vzájomnej tolerancii poznanie, že sme doslova pupočnými šnúrami prepojení, uchopiť do rúk aj s náležitou zodpovednosťou, ľudským taktom či politickou korektnosťou.

Uvedomujem si, že samotný výklad konkrétnych udalostí, a teda aj ich racionálno-emotívne šacovanie, má a aj bude mať rozdielny tón farieb, hodnotení, výstupov či záverov. Napokon, výsadou akokoľvek zjednotenej Európy má byť aj právo zvrchovane prezentovať výklad svojich národných dejín. Týka sa to tak pozícií Slovenska aj Maďarska, a teda v rôznosti našich pohľadov na spoločný chod našej prepojenej histórie je preto odlišnosť názorov na „slovensko-maďarskú vec“ celkom prirodzená. A veď len v ostatných rokoch sme zaznamenali niekoľko okrúhlych dát, ktoré vyjadrujú dvojako vnímaný „historický slovensko-maďarský meter“: 70. výročie výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom 1947-49, 180. výročie revolúcie 1848-49 v Uhorsku, 80. výročie Viedenskej arbitráže z 2. novembra 1938. V týchto dňoch sa spomínaný okruh „chúlostivých aktov“ rozrástol do 100. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy 4. júna 1920 vo francúzskom Versailles. Aj tento akt, podobne ako v menej či väčšej miere predchádzajúce, má okrem faktografického aspektu, už tradične na maďarskom brehu Dunaja, aj výnimočný emocionálny podtón...

Aj v kontexte toho, že rodinnými väzbami je moja slovenskosť pozitívne prepojená aj maďarskosťou, žiada sa mi dodať, že som viac ako uzrozumený s podobnými myšlienkovými pochodmi na oboch stranách. Snažiac sa vylúpnuť skôr vzájomne sa pohládzajúce ako nostalgicky útrpné a generáciám prelomu 20. a 21. storočia sťaby „vzdialeno-vlažné“ (určite ale nie ľahostajné, hoci za podobné dedičstvá nik z nás nemôže, len sa s nimi musí naučiť žiť...), ma v inej súvislosti utužovania vzťahov povzbudila správa o vrcholiacom slovensko-maďarskom projekte. Je ním moderný cestný most, ktorý bude už od augusta spájať slovenské Komárno a maďarský Komárom. Nové 600-metrov dlhé prepojenie nad Dunajom – Most Monoštor – Monostori híd (historická Monoštorská pevnosť je súčasťou komárňanského pevnostného systému, ktorý bol najväčším fortifikačným komplexom v rámci bývalého Uhorska) je v tomto duchu ponímaného súžitia dvoch národov aj s príslušnými národnostnými menšinami vari tým najlepším posolstvom o spoločnej vôli Slovákov a Maďarov zveľaďovať vzájomne výhodné a najmä dobroprajné susedské vzťahy.

Pred pár rokmi, keď som sa vo Versailles ocitol aj v paláci Veľký Trianon, nevdojak som si spomenul na odkaz veľkosti historickej chvíle. S rôznou príchuťou, avšak vo vedomí, že sme si v dobrom i horšom historicky súdení, si ju s odstupom storočia sprítomňujú Slováci aj Maďari. S nadhľadom sa mi vybavuje múdrosť avarského a dagestanského básnika Rasula Gamzatova o tom, že „orla treba nazývať orlom“. Týkal sa hľadania pravdy. Súvislosti mi našepkávajú, že aj keď je prirodzenou ľudskou danosťou chváliť si svoje perie, pri listovaní v kalendári týchto dní sa mi žiada dodať: nemerajme pravdu či ambície vlastniť ju bezvýhradne iba rozpätím krídel. Tak tatranskému orlovi, ako aj maďarskému turulovi – zohľadňujúc národno-historické tradície Slovákov i Maďarov – doprajme v zmierlivom duchu právo na myšlienkový vzlet!

Ľudo Pomichal