Na minuloročných Folklórnych slávnostiach pod Poľanou, v rámci ktorých sa konala Krajanská nedeľa a Krajanský dvor, som čírou náhodou začul výraz, ktorý mi bol dovtedy neznámy. Hneď vo mne spustil sériu zaujímavých otázok. Pseudofolklór je vyrobený folklór, prezentovaný tak, akoby bol tradičný. Ide v podstate o nové, prepracované alebo upravené piesne, hudby a tance pre moderný vkus. Aký majú na neho názor naši aktivisti na kultúrnom poli z radov Slovákov v Maďarsku?

Marta Demjénová, spoluzakladateľka telesa Pilíšska rodinka z Mlynkov: Mnohí sú tej mienky, že folklór môže byť len kultúra našich predkov, niečo pekné, ale zastarané. Myslia si, že ide len o starodávne šaty, piesne a tance, na čo síce môžeme spomínať s nostalgiou, ale je to už len história. Folklór je však oveľa viac. Je súborom kultúrnych javov, ktoré sa realizujú rôznymi formami, folklór vždy podlieha kolektívnym normám jednotlivých spoločností, v ktorom sa odrážajú sociálne i kultúrne vzťahy, normy daného prostredia. Folklór je súčasťou všetkých známych ľudských kultúr a spoločností, ktorý stále existuje, ale stále sa mení a prispôsobuje sa hodnotám a predstavám spoločnosti. Odzrkadľuje sa v ňom tá spoločnosť, v ktorej vznikol. Folklór v každej spoločnosti si nájde svoju formu. Možno sa neobjaví v tej klasickej forme, ale ako sa v živote všetko mení a modernizuje, tak isto sa modernizuje aj folklór. Mení sa nielen spôsob jeho šírenia, ale taktiež aj forma jeho objavenia sa, či jeho obsah. Kým na začiatku sa prenášanie folklóru dialo priamym kontaktom, dnes sa to stáva pomocou médií, rôznych elektronických prostriedkov a sociálnych sietí. Mení sa vznik jednotlivých folklórnych prvkov, a objavujú sa nové formy folklóru, ako grafity, texty a básne v detských pamätných knihách, preposlané prílohy emailom alebo piesne, ktoré znejú ako starodávne pesničky, ba aj hudobné nástroje, ktoré ich sprevádzajú. Myslím si, že je to len otázka pohľadu, či to nazveme pseudofolklórom, čiže falošným folklórom, alebo novými formami novodobého folklóru, ktorý sa prispôsobil novým požiadavkám moderného života, a ktorý – síce trocha inak – ale aj dnes slúži tomu istému cieľu: zabávať a vyjadrovať sa o živote, kultúre a ľudských vzťahoch. Folklór je živý aj dnes a šíri sa medzi ľuďmi práve tak, ako sa šíril pred niekoľkými stáročiami a – bez ohľadu na to, či to budeme akceptovať, alebo nie – bude sa šíriť aj v budúcnosti, kým sa ľudia budú stretávať, spievať a tancovať.

Levente Galda, vedúci Kultúrneho spolku pre Mlynky a skladateľ Gergő Szekér zo Štúrova: Fakelore alebo pseudofolklór je pomerne mladý umelecký smer. Pod týmto termínom existuje od 50-tych rokov minulého storočia. Naša prvá spoločná pieseň s Gergőm, ktorá bude vydaná tento rok, vychádza práve z tohto moderného žánru. Plánujeme ju už na Vianoce. Naším cieľom je, aby zachovalé nehmotné kultúrne dedičstvo bolo prijateľné a interpretovateľné pre dnešnú mládež. Chceme ho obliecť do moderného, nového rúcha, pričom sa opierame o autentickosť, čistotu. Vďaka moderným hudobným riešeniam 21. storočia mladí dostanú ochutnávku a tým motiváciu spoznať folklór a ľudovú hudbu, ktoré by nemali byť nepriateľmi, ale pomocníkmi úsilia tradicionalistov. Veríme, že onedlho všetci nájdu cestu k svojim koreňom, veď ako starneme, všetci vyhľadávame a uznávame čisté pramene. Podľa nás, autentickosť a modernosť pokojne môžu koexistovať. Novovytvorené piesne obsahujú prvky ľudovosti a odrážajú tradičnosť, či už v textoch alebo v melódii. Musíme akceptovať hudobné tradície, ktoré každá generácia interpretuje podľa svojho vkusu, týmto ich obohacuje a živí. Podľa nášho názoru však iba tí umelci sú schopní dôveryhodne reprezentovať tento štýl, ktorí poznajú pôvodné pramene. [...] Hudobný štýl autentických ľudových piesní je vzdialený od dnešného hudobného vkusu mládeže a preto je pseudofolklór dôležitým hudobným prepojením, akýmsi medzičlánkom medzi dnešnou populárnou kultúrou a archaickým, čistým zdrojom. Tento alternatívny trend nemá zámer zneuctiť tradičný folklór. Je prechodným článkom medzi minulosťou a súčasnosťou. Naším cieľom je oboznámiť mládež s ľudovými piesňami predkov v novom šate a tým ich prinavrátiť ku koreňom. Melodický svet sa v skutočnosti nemení, iba médium tlmočenia, teda moderná inštrumentácia robí túto umelo vytvorenú tradíciu ľudovej hudby atraktívnejšou pre mladých ľudí.

László Lőrik, spoluzakladateľ kapely Csibaj Banda z Jače: Naša kapela Csibaj Banda bola založená pred desiatimi rokmi. Väčšinou hráme ľudové piesne zo studnice Slovákov v Maďarsku, ale v repertoári máme aj niekoľko iných piesní. Všetky sú však prispôsobené hudobnému aparátu kapely, syntetizátor by ste u nás hľadali zbytočne. Pokiaľ ide o pseudofolklór, musíme od seba oddeliť dva pohľady. V jednom hudobníci zlejú hudbu s folklórom tak, že vzniká počúvateľná verzia piesne. Týmto autori dosiahnu to, že popularizujú ľudovú hudbu. Z tohto hľadiska ho pokladám za dobrú vec. Vďaka tomuto sa viac mladých ľudí môže začať venovať folklóru a prijať ho. Jeden z dobrých príkladov je kapela Csík Zenekar, ktorá pracuje s autentickým ľudovým podkladom. Vďaka ich piesňam sa ľudia oboznámili s kultúrou. Keď zo sto ľudí sa desiatim zapáči, už ide o úspech, môžeme hovoriť o účinnosti. V tomto prípade by som skôr hovoril o zábavnej hudbe, v ktorej je badateľný čistý prameň. Takto sa však môže v ľuďoch vytvoriť skreslený obraz, že toto znamená folklór v širšom i užšom slova zmysle. Tieto mylné myšlienky treba v ľuďoch včas uviesť na pravú mieru, teda upriamiť ich pozornosť na to, že ide len o spracovanie, ktoré čerpá z tradičnej ľudovej kultúry. Vypredať koncert, na ktorom kapela hrá čisto len tradičnú ľudovú hudbu, je veľmi ťažké, v tomto prípade musí byť veľmi chýrna a potrebuje dobrú reklamu. Súčasné trendy však išli zlým smerom. Vznikli mnohé tematické stanice, na ktorých melódie, prednesy, ako aj predstavitelia sú katastrofálni a texty piesní nestoja za spomenutie. Tieto jednorazové hity sú skôr hanbou ako okrasou národného či národnostného nehmotného ľudového umenia.

Zuzana Csasztvanová, Folklórny súbor Tešedík v Sarvaši: Nejde o nový výmysel. Napríklad u Rumunoch ide o zaužívaný zvyk: ľudovú hudbu spracujú do diskotékovej verzie. Toto pretvorenie môže mať aj prínos, ľudia sa aspoň oboznámia s určitou časťou tradičnej ľudovej kultúry. Zoznámia sa s niektorými motívmi a možno začnú počúvať takúto formu hudby. V Maďarsku je však veľmi rozšírená hudba typu Kis Grófo alebo Nótár Mary a jej kamaráti, ktoré nie sú mojimi favoritmi, lebo vďaka nim nebude viac poslucháčov ľudovej muziky a, podľa mňa, to čo robia neobstojí v kultúrnej oblasti. V našej krajine situáciu veľmi poznačil nekontrolovateľný príval muziky. Je jedna generácia, ktorá nepočúva tradičnú ľudovú hudbu, lebo sú poslucháčmi týchto nôt, presnejšie zábavnej hudby. Myslím si, že pre každého je zaujímavé a aktuálne to, čo sa naučil a aké spoločenstvo ho obklopuje. Trebárs, keď v škole sa deti učia otrepané piesne, ktoré sú v danom kolektíve negatívne poznačené, nebudú prívržencami ľudovej hudby. Takto ju dozaista nebudú mať v obľube. Pokladám však za dôležité, aby učitelia deťom ukázali opciu, teda to, čo je pravý folklór. Na toto je pre dospelých, ale aj pre deti ideálny televízny program MTVA Vyletel páv. Mladí takto môžu vidieť, že ich generácia sa zaoberá takouto formou kultúry. Samozrejme, netreba sa o ňu starať, veď nie je chorá, ani ju chrániť, veď sa nestratila, ale mládež aspoň vidí, že nie je len výsadou starších, ale aj ona sa ju môže naučiť a podať ďalej budúcej generácii.

AR

Foto: autor a Levente Galda