V najnovšom čísle prílohy Ľudových novín Lúč vás, milí čitatelia, pozývame prečítať si články na zaujímavé témy. Hneď na začiatku sa dozvieme, ako spomínajú na slovenskú katedru Segedínskej univerzity jej absolventi po 34 rokoch.

Ich spomienkami nás povedie bývalá vedúca katedry Katarína Maruzsová Šebová. Vďaka nej sa dozvieme, že zo šiestich slovenčinárok štyri učili kratšiu či dlhšiu dobu slovenčinu, časom sa z rôznych príčin zamestnali v inej oblasti, respektíve ostali v školstve, avšak učili svoj druhý predmet a súčasne v zmysle programu celoživotného vzdelávania získali ďalšie diplomy. Teraz zavítali znovu do Segedína, aby si oživili rozpomienky na čarovné študentské časy.

Takisto vám odporúčam prečítať si zaujímavú históriu slovenského Orosláňu. Dozvieme sa okrem iného aj to, že od začiatku 18. storočia sa v Komárňanskej stolici usídlili Slováci v 22 obciach, Orosláň patrí medzi najstaršie – prví slovenskí osídlenci sem prišli roku 1701 z Nitrianskej stolice.

Vedeli ste, že v inkskej ríši platili tri pravidlá? Neklam, nepokradni a nebuď lenivý – a vzťahovali sa aj na vládnucu triedu. Trest neminul ani šľachtu, ak vládnuci Inka zistil, že ho niekto okráda, alebo ľud pod neschopným vedením šľachtica hladuje, potrestal aj vznešeného vinníka. Takéto zaujímavosti sa dozviete na výstave o zlatom poklade Inkov, ktorá je do októbra prístupná v Bratislave a o ktorej tiež píšeme v našej prílohe.

Hovorí sa, že aký otec, taký syn. Toto porekadlo sa vzťahuje aj na Ezüstovcov. Asi viacerí čitatelia Ľudových novín dobre poznajú meno maliara, čabianskeho rodáka Juraja Ezüsta. Syn pred tromi rokmi zosnulého umelca Zoltán sa tiež úspešne venuje výtvarnému umeniu. Pri príležitosti nedožitých 85. narodenín J. Ezüsta usporiadali v Budapešti spoločnú výstavu otca a syna, na ktorej sme boli prítomní aj my s naším fotoaparátom.

Gregor Papuček nás tentoraz oboznámi s ruským spisovateľom, prozaikom, skladateľom a scenáristom Bulatom Šalvovičom Okudžavom.

Ďalšou literárnou témou je najnovšia publikácia Kataríny Maruzsovej Šebovej Poetika priestoru v poézii Slovákov v Maďarsku. Podľa našej recenzentky Dagmar Márie Anocovej je táto publikácia nevšedným, potrebným, neodmysliteľným pokračovaním úsilia autorky zachytiť, komentovať a interpretovať slovenskofónny (a nielen) literárny fenomén.

Známy slovenský spisovateľ Daniel Hevier vyzval nedávno na spoločenskej sieti rodičov, aby prezradili, kto je športovým vzorom, idolom, športovcom, ktorého ich dieťa obdivuje a chce ísť v jeho stopách. Slovenské deti z Békešskej Čaby a okolia by mohli mať za takýto vzor hoci aj Barboru Kosekovú, kapitánku slovenskej reprezentácie, ktorá je už druhýkrát členkou volejbalového tímu dolnozemskej metropoly. Hoci ako hovorí, nie veľmi sa stretáva s miestnymi Slovákmi, dúfam, že po prečítaní rozhovoru s touto sympatickou športovkyňou často zaznie v čabianskom volejbalovom štadióne Baša, do toho! a že nielen jej záľuba v pravej slovenskej dolnozemskej klobáse ju nasmeruje na našincov. Svoje vzory si máme nájsť nielen v ľahkých, pohodových, ale aj v ťažkých situáciách.

Eva Fábiánová