Maďarsko a Maďari sa len vtedy vyrovnajú s Trianonom, keď pochopia, že Uhorsko nerovná sa Maďarsko. Inžinier a vedec Štefan Janšák, ktorý bol členom historicky prvej Dočasnej vlády slovenskej zo začiatku novembra 1918, neskôr i účastník rokovaní v Trianone v knihe „Vstup Slovákov medzi slobodné národy“ poukázal na tento problém na príklade prvých rokovaní víťaznej Dohody – generála Francheta d´ Espereya a zástupcov porazeného režimu z Budapešti: šéfa maďarského revolučného režimu grófa M. Károlyiho, L. Hatvanyho a O. Jásziho v Belehrade 7. novembra 1918.

Janšák na základe spomienok maďarských účastníkov upozorňuje na niektoré momenty z rokovaní, z ktorých vyplýva, že ani noví revoluční maďarskí vládcovia neboli pripravení rešpektovať, či dokonca uznať autochtónnosť Slovákov. Napríklad pri čítaní dlhého memoranda gróf Károlyi okrem iného povedal: „Dnes predstupujeme pred vás nie ako kráľovi ministri, ale ako splnomocnenci uhorského národa“. Francúzsky generál rečníka prerušil slovami: „Prepáčte, maďarského národa“. Lajos Hatvany je v spomienkach viac kritický až nepriateľský voči generálovi. A ešte menej národnostne asertívny ako jeho druhovia. Nepáčilo sa mu, keď M. Károlyi v prejave „vyslovil nádej, že v budúcnosti budeme žiť v priateľskom dorozumení so všetkými okolitými národmi, ktoré sa teraz z národností stali národmi, hlavne však s bratským národom Čechov“. Jednoznačne ho generál napomenul: „Dites Tchéco-Slovaques (Povedzte Čechoslovákov)“.

Š. Janšák uvádza, že Károlyi pri rokovaniach dôrazne používal pojem la Hongrie – Uhorsko, mysliac tým územie krajiny v predvojnových hraniciach. „Dites le pays madjar! Povedzte maďarská krajina“, aj tu ho prerušil generál, „tá vám bude patriť. Tam môžete potom robiť čo budete chcieť, do toho sa vám nebudeme miešať“.

Bohužiaľ, v trianonskej dohode Spojenci neboli už tak dôslední. Tú uzavreli nie s Le pays madjar, ale s La Hongrie. A Maďari sú pred svetom dodnes Uhri. Avšak v maďarčine toto slovo nechcú poznať.

Jozef Schwarz