Logo

hiSTORkY – Nevinná vínna kúra Ľudovíta Štúra

21Historky1-01

Tohto 12. januára uplynulo 165 rokov od smrti Ľudovíta Štúra. Slovenskej osobnosti, ktorá svojou prácou pre národ nemá páru. Jeho význam v očiach Slovákov je porovnateľný s významom Lajosa Kossutha pre Maďarov. Pre oboch nastali hviezdne chvíle súčasne v revolučných meruôsmych rokoch.

Dnes sa chcem zmieniť o úplnom začiatku zrodu „slovenského“ Štúra. Voľakedy bolo dobrým zvykom dávať školáka na štúdiá do inojazyčného prostredia. Z Horniakov do maďarských krajov, ale i na nemecký Spiš. Tak sa pobral aj dvanásťročný Štúr do Rábu (Győr) na evanjelické gymnázium. Vedel, do čoho ide, študoval tu aj jeho starší brat Karol. Čo je dôležitejšie, práve v Rábe začala jeho slovenská národná kariéra. Slovenské povedomie prebudil v ňom profesor Leopold Petz a vydržalo mu až do smrti.

Už prvý Štúrov životopisec J. M. Hurban spomína príhodu z druhého roku jeho rábskych štúdií. Píše, že začiatkom roku 1828 Štúr ochorel a dostal vysoké horúčky. Janko Kiš, Štúrov spolubývajúci, chcel zavolať lekára. Ľudovít blúznil, o lekárovi nechcel nič počuť a pýtal si – vína. Janko Kiš vzal maľovaný džbán na vodu a v noci išiel ukradnúť domácemu víno do pivnice. Štúr sa napil vína a zaspal. Keď sa prebudil, pýtal si zase vína. Až keď sa o Štúrovej chorobe dozvedel Leopold Petz, poslal k nemu lekára, ktorý po vyšetrení predpísal mu hromadu liekov. Len čo lekár odišiel, Ľudovít kázal Jankovi Kišovi, aby lieky vyhodil a pokračovali vo vínnej kúre. Víno domáceho Fraňa Raka malo asi liečivé účinky, pretože Štúr po troch týždňoch úplne vyzdravel. „Mne podivná táto kúra zostane naveky tajomstvom,“ poznamenal neskôr Janko Kiš.

V súčasnom Győri nič nepripomína Štúrove štúdiá a liečebnú kúru. Ak sa zastavíte pri Petőfiho pamätnej tabuli v areáli evanjelickej náboženskej obce, spomeňte si, že tu dva roky dral školskú lavicu Štúr a v krčmičke na brehu Rábnice (Rábca) sa napite vína na jeho počesť.

Jozef Schwarz