Začínam tým, čo som naposledy vynechal vo svojich zápiskoch. Neviem, nakoľko čitatelia sledujú pravidelné prideľovanie rôznych štátnych, či iných ocenení, vyznamenaní, ale podmienky ich oficiálneho odovzdávania sa za posledný rok museli prispôsobiť pandemickej situácii.
To znamená, že ocenenia sa udeľujú v deň sviatkov – ako napríklad k 15. marcu, avšak vyznamenaní ich osobne preberajú v iné dni. Preto sa mohlo stať, že práve k spomenutému sviatku bolo udelené vyznamenanie Maďarského záslužného kríža občianskej kategórie Zlatého stupňa riaditeľke slovenskej školy v Békešskej Čabe Edite Pečeňovej a dlhoročnej pracovníčke Zväzu Slovákov v Maďarsku, bývalej starostke obce Čív a tiež dlhoročnej členke Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Márii Nagyovej, a napriek tomu, že som o tom vedel, v posledných svojich zápiskoch som im nezagratuloval. Je to moja hanba. No, ale teraz, dodatočne, touto cestou im blahoželám k zaslúženému oceneniu a dúfam, že budem mať možnosť zagratulovať im aj osobne pri príležitosti skutočného, fyzického prevzatia plakety.
Na poslednom zasadnutí Výboru národností v Maďarsku sme mali na programe otázky zmeny modelu spravovania – a spolu s tým aj financovania – vysokoškolských inštitúcií. Našimi pozvanými hosťami boli vládny poverenec zodpovedajúci za úlohy súvisiace s reorganizáciou vysokého školstva István Stumpf a zastupujúci štátny tajomník Ministerstva inovácie a technológie Balázs Hankó. Okrem nich prejavili záujem o rokovanie výboru aj radca veľvyslanectva Slovenskej republiky Róbert Maxián, vedúci Katedry filológie slovanských a baltských jazykov na univerzite ELTE Róbert Kiss-Szemán, ako aj dekanka Katedry pedagogiky tiež na univerzite ELTE Éva Márkusová.
Čo sa týka účelu zmien a celkového procesu reštrukturalizácie, myslím si, že na základe informácií vládneho poverenca členovia nášho výboru pochopili podstatu súčasných zmien, avšak nás trápili predovšetkým otázky súvisiace s budúcnosťou národnostných pedagogických katedier, respektíve možnosti ďalšieho rozvoja národnostného vysokého školstva. Na tieto potom odpovedal detailnejšie zastupujúci štátny tajomník.
Dozvedeli sme sa, že v súčasnosti sa pripravujú podrobné zmluvy s nadáciami a s dotknutými inštitúciami. Štát v budúcnosti zabezpečí vykonávanie zákonmi určených štátnych úloh v oblasti vysokého školstva, medzi nimi aj úlohy súvisiace so vzdelávaním národnostných pedagógov na základe týchto zmlúv. Dohody by mali obsahovať všetky úlohy, ktorých vykonávanie štát očakáva od danej inštitúcie a ktoré naďalej financuje zo štátneho rozpočtu. Ubezpečili nás, že cieľom je, aby aj príprava národnostných pedagógov fungovala naďalej tak, ako to očakávajú národnostné komunity. V súvislosti so spoluprácou medzi celoštátnymi samosprávami a vedením univerzít sme spomenuli prax na poli verejného školstva, kde celoštátne národnostné samosprávy disponujú určitými právami pri vytváraní podmienok fungovania verejného školstva s tým, že by sme radi videli podobné možnosti aj v oblasti vysokého školstva. Hostia sa lúčili s tým, že pochopili naše očakávania, a naďalej zostaneme v pravidelnom kontakte v záujme toho, aby na základe spolupráce medzi ministerstvom a naším výborom prúd informácií o zmenách v tejto oblasti zostal plynulý.
No a na koniec dobrá správa. S predsedníčkou CSSM Alžbetou Hollerovou Račkovou a štátnym tajomníkom Miklósom Soltészom sme navštívili predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Milana Jána Pilipa, aby sme rokovali o postupe pri poskytovaní dotácie Slovenska na rekonštrukciu peštianskeho evanjelického kostola. Pán predseda nás ubezpečil, že peniaze sú pripravené, a je iba otázkou niekoľkých týždňov, aby podpora mohla byť prevedená na účet CSSM. Na základe rozhovoru predpokladáme, že potrebná zmluva by mohla byť v blízkej budúcnosti podpísaná v Budapešti. A potom nám už nezostane nič iné, ako tvrdo pracovať na realizácii tohto projektu.
Anton Paulik