Nie je ľahké uprostred uhorkovej sezóny každý druhý týždeň napísať čosi nové, čosi zaujímavé pre čitateľov Ľudových novín. Je to ešte ťažšie, ak ani tie dva týždne nie sú mi dané, aby som pozbieral niekoľko podujatí, či udalostí, ktoré si zaslúžia pozornosť aj širšieho okruhu našej komunity. Práve teraz, v prípade týchto zápiskov som to precítil prvýkrát v tomto roku.

Porozmýšľal som nad tým, či majú čitatelia nášho týždenníka, alebo domovskej stránky www.oslovma.hu, pocit lepšej informovanosti o činnosti národnostného parlamentného hovorcu, alebo o oblasti národnostnej politiky vôbec. Či vedia viac o tom, čo sa deje, ktoré sú tie podstatné udalosti ovplyvňujúce život slovenskej komunity v Maďarsku. A či lepšie chápu napríklad, ako súvisí prijatie národnostného zákona v roku 2011 s prvými parlamentnými voľbami, v ktorých sme mohli voliť svojho parlamentného hovorcu.

Otázky sú možno zložité. Ale bol by som rád, keby čitatelia pochopili, prečo pokladám za podstatné v národnostnej politike Maďarska práve možnosť, aby sa národnostní hovorcovia zapojili do procesu prijímania zákonov. Podľa môjho názoru sa totiž nedá poprieť, že podstatnou zmenou v národnostnej politike maďarskej vlády bola práve táto možnosť. Po zapojení hovorcov do práce parlamentu vidíme naozaj dôležité zmeny. Veď existenciou národnostného výboru sme dostali možnosť ovplyvniť prakticky obsah všetkých zákonov v prípravnej fáze. Môžeme iniciovať nové právne predpisy, či zmenu už existujúcich zákonov. Dosiahnutých úspechov je dosť a, myslím si, že všetci, ktorí sú aktívni v národnostnom živote, presne vedia, do akej miery sa zmenila situácia v tejto oblasti.

Niekoľko vecí by som však rád vyzdvihol. Podstatne sa zvýšili podpory pre naše samosprávy, inštitúcie a spolky. Každoročne dostávame zo štátneho rozpočtu cez konkurzy viac peňazí na svoje podujatia, detské a jazykové tábory, vydávanie publikácií, či fungovanie spoločenských organizácií. Vďaka pravidelným a mimoriadnym podporám vlády sa plynule zlepšujú podmienky našich inštitúcií, škôl, kultúrnych zariadení, alebo národnostných zbierok. Za posledný rok sa nám podarilo zakúpiť niekdajší kostol peštianskych evanjelikov, z ktorého, s finančnou podporou vlády Slovenskej republiky a Maďarska, plánujeme vytvoriť kultúrne centrum Slovákov v Budapešti.

V oblasti školstva naši aktívni pedagógovia dostávajú za svoju prácu štyrikrát vyšší národnostný príplatok ako pred piatimi rokmi. Vznikol štipendijný systém pre študentov národnostných pedagogických odborov, od čoho si postupne sľubujeme nárast počtu končiacich mladých pedagógov. Stomiliónové podpory pomáhajú modernizovať slovenské školy po celom Maďarsku. Samozrejme, tento vývoj si všímajú aj na Slovensku. Myslím si, že aj tieto kroky vlády Maďarska smerom k našej menšine prispeli k tomu, že – ako obaja premiéri na svojom nedávnom stretnutí konštatovali – vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskou republikou nikdy neboli také dobré a otvorené ako dnes. Verme tomu, a v záujme našej komunity urobme všetko, čo je v našich silách, aby to tak zostalo aj v budúcnosti.

Anton Paulik