Vzhľadom na letné dovolenky by som mal v krátkosti zhrnúť udalosti posledných troch týždňov. Slovenské komunity ich využili na dobiehanie všetkého, čo za posledné mesiace odpadlo, takže podujatí bolo, a stále aj je hodne. Na každý víkendový deň pripadajú 3-4 pozvania, a preto – aj keď nerád – musím ich selektovať.

Začiatkom parlamentného cyklu som sa rozhodol, že za štyri roky, kým budem vo funkcii parlamentného hovorcu Slovákov v Maďarsku, vyberiem sa aspoň raz do každej Slovákmi obývanej dediny, do každého nášho mesta, aby som navštívil tamojšiu slovenskú komunitu, aspoň jedno jej podujatie. Žiaľ, teraz to vidím tak, že zostávajúce mesiace mi nebudú stačiť, veď čo sa týka podujatí, stretnutí, či zasadnutí slovenských samospráv, v dôsledku pandémie vypadol z tohto volebného obdobia aspoň jeden rok. Za tie zvyšné mesiace sa budem snažiť dobehnúť, čo sa ešte dá.

Hlavnou udalosťou spomenutých troch týždňov bol Novohradský národnostný festival a Celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku pri jazere v Banke. Toto podujatie za posledné roky prakticky vždy ohrozila, alebo prerušila letná búrka. Nebolo to ani tento rok inak, veď síce väčšina vystupujúcich mala možnosť predstaviť svoj nový program početnému obecenstvu, avšak vystúpenie tanečného súboru Tešedík zo Sarvaša a hostí zo Slovenska, tanečnej skupiny Vranovčan, už znemožnil hustý letný dážď. Cestou domov som rozmýšľal nad tým, že ak sa každoročne vyskytuje takýto problém s počasím, možno už následkom klimatických zmien, či by sme nemali zmeniť termín tohto nášho festivalu, a posunúť ho buď na jar, alebo na začiatok jesene. Pravda, ani tak nám nikto nezaručí vhodný čas na takéto stretnutie.

Začiatkom augusta som pomohol skupine Slovákov zo Zemplína, z Fizéra, zorganizovať návštevu môjho pracoviska, budovy parlamentu. S veľkým záujmom a oduševnením prešli cestou, otvorenou pre návštevníkov a prezreli si aj komornú výstavu o stavbe budovy. Mal som dobrý pocit z tejto návštevy, veď viem, nie každý má možnosť, aby len tak, z vlastnej iniciatívy sa dostal do tejto vzácnej historickej budovy. A Fizérčania naozaj prejavili veľký záujem o všetky informácie, poskytnuté sprievodcom. Druhý augustový víkend som sa zúčastnil na Národnostnom dni v najvyššie položenej obci Maďarska, v Alkári. Tak cez toto leto už tretíkrát som mal možnosť vidieť produkciu malokerešského tanečného súboru Dúha. Aj teraz som konštatoval, že zaslúžene získal vyznamenanie Za našu národnosť, veď aj v Alkári predniesol krásny program, ako aj ostatní vystupujúci. Je dobré vidieť pri takýchto príležitostiach aj to, nakoľko spolupracujú Slováci z rôznych regiónov, ako sa navštevujú, ako si vymieňajú svoje kultúrne programy. Nasledujúci víkend patril dňom mesta v Pilíšskej Čabe a v Eleku. Dve podujatia s totožným názvom, obidve organizované miestnou slovenskou samosprávou, a predsa, obe mali svoju špecifickú náplň. V Pilíšskej Čabe ako rodák z Békešskej Čaby, najprv som sa prekvapil, že aj tunajší sa nazývajú Čabanmi. Oni usporiadali komplexný program na celé popoludnie, s prezentáciou miestnohistorickej publikácie, výstavou a pestrým národnostným kultúrnym programom. V Eleku to bola súťaž vo varení národnostných jedál a, samozrejme, taktiež pestrá prehliadka národnostných kultúr. V týchto dvoch mestách je rovnaké aj to, že v oboch žije okrem Slovákov viac národností. A ako sa ukázalo, všetky tieto komunity sa rady zapojili do Slovákmi organizovaného programu. Nič iné mi nezostáva, než im zablahoželať k úspešnému národnostnému dňu.

Anton Paulik