„Hrdinom“ mojej dnešnej historky je Viktor Dvorčák (Dvorcsák Győző), narodený vo Svidníku v roku 1878. Málokto dnes pozná meno voľakedajšieho prešovského archivára. Skôr sa spomína ako insitný promaďarský kvázi politik, ktorý ku koncu Veľkej vojny vymyslel „slovjacký“ národ.

Patria k nemu Slováci z východného Slovenska. Vydával v ich reči týždenník „Naša zastava“. Zasadzoval sa za spoločný zväzok Slovenska s Maďarskom. Ako predseda Východoslovenskej národnej rady vyhlásil v decembri roku 1918 v Košiciach samostatnú Slovenskú ľudovú republiku, ktorej bol prezidentom. Trvala 17 dní až do obsadenia Košíc československými vojskami. Bol odsúdený na smrť, ale utiekol do Maďarska a pokračoval vo svojej „slovjackej“ (maďarizačnej) kariére.

V roku 1920 bol zvolený na jedno obdobie poslancom maďarského Národného zhromaždenia, vraj zastupoval slovenskú menšinu. V deň podpisu Trianonskej mierovej zmluvy vystúpil v maďarskom parlamente s prejavom, v ktorom sa vyhlásil za zástupcu Slovákov v Československu a v Amerike, odmietol pripojenie Slovenska k Československu a odsúdil „český imperializmus“. V novembri 1920 opäť v parlamente vyhlásil boj Čechom dovtedy, „pokiaľ na Slovensku nebude slobodne poletovať vták Turul“. Neskôr v Paríži vydával iredentistický časopis La Slovaquie, získal aj francúzske občianstvo. Po okupácii južného Slovenska v roku 1938 sa pokúsil nabrať ďalší dych. Maďari ho vyslali do Ríma, aby navrhol Mussolinimu slovensko-maďarskú úniu. Obnovil vydávanie týždenníka „Naša zastava“. Ale to bolo všetko, čo dosiahol. Zomrel v Budapešti roku 1943.

Prečo mám v titulku plavovlasý básnik? Nuž preto, lebo ako spolupracovník maďarskej vlády (platený agent) mal krycie meno Szőke Költő (Plavovlasý básnik). Ešte v roku 1909 vydal zbierku veršov „Vlasc a Šerco“ v šarištine, ktoré predurčili jeho „slovjackú“, promaďarskú kariéru.

Jozef Schwarz