Na úvod chcem využiť aj túto možnosť a prostredníctvom nášho týždenníka zaželať všetkým čitateľom Ľudových novín veľa úspechov v nastávajúcom roku 2022. Prajem Vám, aby ste v novom roku ako v rodinnom kruhu, tak aj vo svojich pracovných a spoločenských aktivitách zažili množstvo pekných a osožných zážitkov, príjemných chvíľ, a aby ste zostali naďalej zdraví a aktívni.
Máme za sebou rok, ktorý by som v krátkosti charakterizoval ako dvojtvárny. V takomto zmysle rok 2021 bol priamym a nezmeneným pokračovaním svojho predchodcu, prvého roku pandémie, roku 2020.
Prečo bol podľa mňa, rok 2021 dvojtvárny? Lebo z konca predchádzajúceho, zostali s nami aj do začiatku nového roku obavy z vývoja pandémie. V prvých mesiacoch sme mali len obmedzenú možnosť vykonávať svoju obvyklú činnosť. Báli sme sa priamych kontaktov, nechodili sme von, iba keď to bolo nevyhnutné, nekonali sa podujatia, ani zasadnutia národnostných samospráv.
Od konca januára sa začala nová etapa obmedzení v boji proti šíreniu pandémie ochorenia COVID-19, a v Maďarsku sme boli svedkami intenzívneho nárastu počtu očkovaných proti vírusu. V zdravotnom systéme našej vlasti za niekoľko mesiacov stihli zaočkovať až polovicu obyvateľstva, čo potom umožnilo postupné uvoľňovanie protipandemických opatrení. Koncom apríla som mohol prakticky obnoviť svoje stránkové hodiny v Békešskej Čabe. Musím však dodať, že do začiatku leta som naďalej pociťoval isté obavy z osobných stretnutí, čiže záujem o možnosť sadnúť si v uzavretom priestore, nebol práve najväčší.
Potom, ako rástol počet zaočkovaných proti koronavírusu, akoby sa pretrhlo vrece podujatí. Každý chcel dobehnúť všetko to, čo nemohol uskutočniť v predchádzajúcom roku, a keďže v prvom štvrťroku aj tohtoročné podpory z vládnych konkurzov boli uverejnené, slovenské samosprávy a spoločenské organizácie chceli čím skôr usporiadať svoje podujatia, naplánované na rok 2021.
Čo sa týka práce v parlamente, od polovice februára sa naše zasadnutia vo výboroch, ako aj plenárne zasadnutia obnovili. Zostali sme však v sále bývalej Hornej snemovne, kde bol poslancom zabezpečený väčší odstup, a do konca jarného cyklu zasadnutí sme tam aj zostali. Spomedzi zákonov, prerokovaných a prijatých v tomto roku, by som vyzdvihol zákon o ústredných registroch, kde sme dosiahli možnosť uviesť svoje meno aj po slovensky v ďalšom osobnom doklade, v súkromných cestovných pasoch, taktiež modifikácie zákona o zavádzaní núdzového stavu, kde sme zabránili tomu, aby sa zabudlo na fungovanie národnostných samospráv. A aj v tomto roku sme pripravili a predložili opätovnú modifikáciu národnostného zákona. Tentoraz sme nahradili to, čo sme pri predchádzajúcej modifikácii vynechali, totiž niektoré zmeny v procese volieb. V minulom roku sme si mysleli, že ešte pred budúcoročnými voľbami budeme mať možnosť pripojiť sa s našimi návrhmi k novele zákona o volebnom procese, avšak vláda sa rozhodla nepripraviť a nepredložiť takúto modifikáciu. A preto sme museli svoje návrhy zmien zozbierať a vypracovať v národnostnom výbore.
Šlo totiž o to, že pred predchádzajúcimi parlamentnými voľbami okrem toho, že národnostnú listinu parlamentných volieb zostavuje celoštátna samospráva danej národnosti, podrobné pravidlá neboli zakotvené do žiadnej právnej normy s tým, že všetky celoštátne samosprávy by svoje pravidlá mali zapracovať do svojich stanov, alebo vypracovať a prijať vlastné uznesenie o pravidlách zostavenia a prijatia národnostnej volebnej listiny do parlamentných volieb. Tak sa mohlo stať, že za listinami niektorých národností zďaleka nestála väčšina poslancov valného zhromaždenia danej celoštátnej národnostnej samosprávy, z čoho potom už tesne pred procesom volieb, ale aj po ňom nastali dosť ostré hádky v rámci daných komunít. A práve preto sa parlamentný Výbor národností v Maďarsku rozhodol zakotviť do textu platného národnostného zákona aspoň základné pravidlá. Napokon, po dlhších debatách sme zakotvili len to, že o zostavení a prijatí listiny sa má rozhodovať v rámci zasadnutia valného zhromaždenia danej celoštátnej samosprávy s väčšinovým hlasovaním. Schválenie listiny, ako aj poradie kandidátov v zmysle novej normy má byť zahrnuté do uznesenia valného zhromaždenia.
Zároveň sme do zákona dali aj vetu o tom, že na tomto valnom zhromaždení, nech už ide o verejné či neverejné zasadnutie, má byť prítomný aj aktuálny poslanec, alebo hovorca danej národnosti.
Rok 2021 bol aj rokom podstatných zmien v oblasti vysokého školstva. Väčšina univerzít totiž prešla pod správu novozaložených nadácií, čiže naďalej ich nebude spravovať štát (vláda), ale v podstate súkromná organizácia, nadácia. Mali sme obavy, že pri reorganizácii súkromne hospodáriace nadácie môžu jednoducho pozastaviť prácu národnostných katedier s odvolávaním sa na ich finančne nerentabilné fungovanie. Takže sme iniciovali stretnutie s predstaviteľmi vlády, zodpovednými za reorganizáciu vysokého školstva. Kompetentný štátny tajomník, aj vládny poverenec prišli ochotne a ubezpečili nás, že žiadna z doteraz vykonávaných štátnych úloh – a takáto je aj výchova národnostných pedagógov – sa nemôže stratiť z ponuky, lebo to naďalej financuje vláda na základe podrobných dohôd, ktoré sa majú podpísať v krátkom čase osobitne so všetkými nadáciami.
Pre nás, Slovákov, asi najvýznamnejšou mimoparlamentnou udalosťou minulého roka bolo vydanie vládneho uznesenia o poskytnutí finančných prostriedkov pre Celoštátnu slovenskú samosprávu v Maďarsku na nákup budovy bývalého kostola slovenských evanjelikov v Pešti. Ako som už o tom viackrát informoval, táto budova po rôznych zmenách politického zriadenia sa dostala do súkromných rúk a hrozilo jej zbúranie. Spolu s predsedníčkou CSSM sme pracovali zhruba štyri roky na tom, aby predstavitelia vlády Maďarska, ale aj Slovenskej republiky pochopili symbolický význam tohto objektu, a podporili nás v kúpe objektu, potom aj pri rekonštrukcii budovy. Naším cieľom je, aby v nej vzniklo kultúrno-duchovné centrum Slovákov v Maďarsku. Nateraz už budova je vlastníctvom CSSM a postupne, v nasledujúcich dvoch – troch rokoch má prebehnúť jej obnova s podporou obidvoch vlád.
Aj v tomto roku sme mali možnosť pripomenúť viac okrúhlych výročí. Myslím teraz predovšetkým na výročia založenia slovenských cirkevných zborov, čo často znamenalo zároveň aj znovuzaloženie našich súčasných obcí, vyľudnených počas tureckých výbojov. Niektoré z nich oslávili 275., iné 300., a najstarší slovenský evanjelický zbor si pripomínal 400. výročie svojho vzniku. 400 rokov! Je to zhruba šestnásť až dvadsať generácií. Tieto generácie našich predkov, Slovákov, žili v oveľa horších podmienkach, v akých žijeme my, aj napriek kovidu. Pritom postupne zveľaďovali svoje okolie, svoje bydlisko, gazdovstvá, svoj cirkevný zbor, svoje obce a mestá. Aj napriek silnejúcemu maďarizačnému tlaku si zachovali svoj jazyk, svoju kultúru, pestovali a rozvíjali svoje tradície. Takto kontinuita medzi generáciami prvých slovenských osadníkov a medzi súčasnými slovenskými samosprávami zostala plynulá, neprerušená.
Jednu vec sme však medzičasom stratili. Sebaistotu a hrdosť na svoju slovenskosť pri priznávaní svojej identity. Obávame sa vyrieknuť vetu: Som Slovák! Pritom však v práve sa začínajúcom novom roku nás čaká sčítanie obyvateľov. V rámci neho my všetci, ktorých ešte spája slovenská kultúra, ktorých starí rodičia ešte vedeli lepšie po slovensky, ako po maďarsky, by sme sa mali prihlásiť k svojim koreňom, k svojej slovenskej identite. Aby sme ukázali sebe, i svojmu okoliu, že slovenské dedičstvo našich predkov, ktoré sa zachovalo cez tie už spomenuté generácie, toto naše viacstoročné dedičstvo je dodnes základom našej identity, nášho života, a ako také, je pre nás dôležité, drahé. Aby sme sa nestali tou generáciou, ktorá definitívne ukončí, či preruší kontinuitu medzi generáciami Slovákov v našich obciach, ktorá pod vplyvom maďarskej kultúry a maďarského jazyka sa rozplynie. Tým by naše komunity zanikli a prestali by byť slovenskými.
Pri sčítaní obyvateľov pamätajme na svojich predkov! Priznajme sa ku svojim slovenským koreňom, priznajme svoju slovenskú národnosť, hlásme sa k slovenskému materinskému jazyku! Nezabudnime na slovenské tradície, ktoré pre nás dodnes vytvárajú stabilný základ rodinných vzťahov, spoločenského a náboženského života, o ktoré sa môžeme vždy oprieť. Zostaňme teda verní svojim otcom, matkám, starým rodičom a ostatným generáciám slovenských predkov a pri sčítaní obyvateľov povedzme nahlas a hrdo: Som Slovák!
Anton Paulik