Pred 60 rokmi: Bude v Slovenskom Komlóši miestne múzeum?
Slovenský Komlóš je bohaté stredisko kultúrnych tradícií slovenských pracujúcich žijúcich v našej vlasti. Cenné kultúrne pamiatky, ľudový kroj, tkaniny, úžitkové predmety a iné ľudové pamiatky sú ešte v skriniach, ši– fonéroch, alebo ležia prachom zapadnuté na povalách. Tieto predmety by sa dali ešte zachrániť. Potrebná by bola len vhodná miestnosť, kde by ich vystavili. Pamätná tabuľa na jednom komlóšskom rodinnom dome hlása, že v ňom sa narodil chýrny maliar János Jankó. Najlepšie by bolo zriadiť miestne múzeum práve v tejto budove. (26. apríla 1962)
Pred 50 rokmi: Ani v Albertirši nezabudli na slovenčinu
Učiteľ slovenčiny J. Ponicsán: – Vo všeobecnej škole Samuela Tešedíka v Albertirši sa slovenský jazyk vyučuje len fakultatívne. Tento spôsob výučby nám spôsobuje dosť veľké ťažkosti, lebo slovenský jazyk v rozvrhu hodín figuruje iba ako tzv. zvláštny predmet. Predpoludním sa vyučuje ráno od siedmej, popoludní na poslednej hodine. Keďže sa rodičia pravidelne zaujímali o toto svojské vyučovanie, rozhodol som sa zorganizovať tzv. verejnú vyučovaciu hodinu. Na moje nemalé prekvapenie okrem rodičov prišli aj mnohí starí rodičia a s veľkou pozornosťou sledovali odpovede našich žiakov. Zaujímavé a dojímavé bolo, že keď žiakom neprišiel na um nejaký výraz, a odpoveď viazla, šepkali im. Takto im chceli pomáhať, alebo snáď naznačiť, že vo svojej veľkej škole života nezabudli slovenský jazyk. Aj mamóky boli solidárne so žiakmi. Hádam spomínali na svoje detstvo, keď v školských laviciach spievali piesne z Tranoscia. (20. apríla 1972)
Pred 25 rokmi: V Sarvaši pred oslavami s obavami o našu materčinu
Neviem, čo by sme robili, keby nás finančne nepodporovala mestská samospráva, – vraví predseda Slovenskej samosprávy v Sarvaši Tibor Mótyán, ktorý je zároveň predsedom slovenského kultúrneho krúžku mesta. Ani sa veľmi nečudujeme, veď ciele oboch zoskupení sú v podstate zhodné: – Zachrániť jazyk našich predkov! Mám obavy, či si tento svoj rázny, ľubozvučný slovenský jazyk, ktorý si naši predkovia priniesli so sebou, zachová živú podobu aj u nasledujúcich generácií. Spisovná slovenčina je pekná, ale krásne je aj sarvašské nárečie: obe sú potrebné. Aby sme si ich zachránili, v týždenníku mestskej samosprávy Szarvas és vidéke (Sarvaš a okolie) uverejňujeme prílohu Novinkár pod Kerešom, – povedal T. Mótyán, ktorý má práce vyše hlavy, veď v tomto roku Sarvašania oslávia 275. výročie znovuosídlenia mesta Slovákmi. (24. apríla 1997)
FotoMOMENTKY z našej minulosti
Slovenská krásavica z Békešskej Čaby na dobročinnej výstave v Budapešti v roku 1903. (Néprajzi Múzeum)
Miestne slovenské dievčatá pri jazere obce Banka (Bánk) v roku 1932. (Néprajzi Múzeum)
Slovenský drotár v maďarskej lokalite Mindszent v Čongrádsko-čanádskej župe v 50. rokoch XX. storočia. (tothnepancsi.hu)
Dedinsky bubeník, tzv. kisbíró v Slovenskom Komlóši na začiatku 50. rokov XX. storočia (munkacsy.hu)
Zostavil: Imrich Fuhl