Hlavnými aktérmi dnešnej historky sú rožňavský biskup Michal Bubnič a dvojnásobný maďarský ministerský predseda Pál Teleki. Michal Bubnič bol rodák z Borinky pri Bratislave.

Po štúdiu v Ostrihome pôsobil v Piešťanoch, Maduniciach a v Topoľčanoch. V roku 1925 bol vysvätený za biskupa do Rožňavy, kde zostal aj po jej okupácii horthyovským Maďarskom roku 1938. Výrazne sa pričinil o reorganizáciu a podporu duchovného života katolíckych Slovákov v poarbitrážnom Maďarsku. Povolal kňaza Alexandra Horáka z Polomky, ktorý sa stal správcom Spolku sv. Vojtecha v Maďarsku. Spolok združoval pôvodných 13 jednateľstiev z okolia Budapešti a ďalších 167 z okupovaného územia. Získal na to súhlas a podporu ministerského predsedu grófa Pála Telekiho.

Pála Telekiho netreba čitateľom Ľudových novín z Maďarska predstavovať. Zdôrazním fakt, že práve za jeho prvého i druhého premiérskeho mandátu sa prijali protižidovské zákony. Pre nás Slovákov je známy svojimi kvalifikovanými (a samozrejme protislovenskými) podkladmi z oblasti politickej geografie na mierových rokovaniach 1919 – 1920 v Paríži, v čase podpisu Trianonu bol ministrom zahraničných vecí. V rokoch 1939 až 1941 sa snažil o čo najmenšiu spoluprácu s Nemeckom. Prepadnutie Juhoslávie s maďarskou pomocou poza jeho chrbát ho dohnalo 3. 4. 1941 k samovražde.

Slovenský vyslanec v Budapešti Ján Spišiak spomína: „... mal som rozhovor s rožňavským biskupom Bubničom, ktorý mi hovoril, že ho Teleki večer pred svojou samovraždou volal telefónom a žiadal ho, aby ihneď prišiel k nemu, že sa chce s ním poradiť, lebo má ťažké záležitosti s Nemcami. Na druhý deň ráno Bubnič skutočne došiel do Budapešti. Teleki však už bol mŕtvy.

V každom prípade si zaslúži pozornosť, že spomedzi všetkých biskupov Maďarska Teleki sa v podobných veciach a ťažkých situáciách obracal práve na tohto slovenského biskupa“.

Jozef Schwarz