Pred 65 rokmi: Nový týždenník slovenských pracujúcich v Maďarsku

Po ročnej prestávke sa znovu dostávajú do rúk slovenských pracujúcich v Maďarsku slovenské noviny. Je to dôkazom toho, že maďarská revolučná robotnícko-roľnícka vláda, kráčajúc v duchu leninskej národnostnej politiky, zabezpečuje v Maďarsku žijúcim národnostiam úplnú rovnoprávnosť. K našim čitateľom sa dostávajú prvé čísla Ľudových novín. Čo je ich úlohou? Predovšetkým to, aby napomáhali kultúrne pozdvihnutie tunajšieho slovenského ľudu, aby ho poučili, vychovávali, informovali a pobavili vo vlastnej, rodnej reči. Ľudové noviny budú hlásať bratskú svornosť všetkých pracujúcich našej vlasti. Budú nabádať a oduševňovať našich pracujúcich, aby svorne s maďarským národom bojovali a pracovali za spoločné vytýčené ciele. (4. októbra 1957)

Pred 50 rokmi: Máme čoraz viac slovenských dedinských múzeí

V posledných rokoch nemalé výsledky sa dosiahli na poli národnostných múzeí. Vďaka horlivej a oduševnenej zberateľskej činnosti našich slovenských pedagógov a národnostných osvetárov ich počet z roka na rok rastie. V roku 1972 sa sieť slovenských národnostných múzeí obohatila o dva ďalšie významné objekty v Slovenskom Komlóši a Békešskej Čabe, ktoré nie sú jednoducho len tzv. dedinskými múzeami slovenského ľudového umenia, ale múzeami celého Slovákmi obývaného okolia týchto dvoch našich kľúčových lokalít. Dnes sa teda môžeme pýšiť už desiatkami takých múzeí, ktoré sa založili od prvého slovenského národnostného múzea v Kestúci a vo Veľkej Tarči. Pritom vieme o viacerých ďalších takých zbierkach v našich dedinách, ktoré pozbierali pedagógovia spolu so žiakmi a ktoré by si tiež zaslúžili stálu výstavnú sieň alebo celú budovu. (19. októbra 1972)

Pred 25 rokmi: Je slovenský jazyk materinský alebo cudzí jazyk?

Veronika Pintérová: – Dnes sa na slovenských národnostných školách vynára didaktická otázka: Je slovenský jazyk materinský alebo cudzí jazyk? Slovenčinári hľadajú odpoveď na uvedenú otázku, lebo tá je z metodického hľadiska veľmi dôležitá. Výučba materinského jazyka má totiž úplne iné didaktické postupy ako výučba cudzieho jazyka. Učiteľom slovenčiny teda niet čo závidieť, lebo musia veľmi citlivo hľadať a voliť metódy a postupy na vyučovacej hodine. Prvý problém je v tom, že komunikačné možnosti im zverených žiakov nie sú rovnaké. Sú žiaci, ktorí majú možnosť obmedzenú len na školu. Učitelia slovenčiny si musia uvedomiť, že nie je možné jednoducho, mechanicky preberať princípy vyučovania cudzích jazykov, hoci by sa zdalo, že globálne vyhovujú. Ide totiž o to, že žiaci na národnostných školách by si mali osvojiť slovenský jazyk aktívne a produktívne na celý život. Je to totiž kľúč ku koreňom, k predkom i kľúč pre možnosť pobytu a presadenie sa v materskej krajine.

(9. októbra 1997)

FotoMOMENTKY z našej minulosti

Manželka roľníka Jána Marika na sálaši neďaleko Békešskej Čaby 10. októbra 1975 skúma oblohu pomocou vlastnoručne zhotoveného ďalekohľadu. (mti)

Jesenná idyla s býkmi na pastvine pri Novej Hute v Bukových vrchoch včasráno 19. októbra 1955. (mti)

22. októbra 1983 na hodine slovenčiny v Základnej škole v Mátraszentlászló, kde dodnes v peknom počte žijú príslušníci slovenskej národnosti. (mti)

Neznámy slovenský maliar z roku 1803: Uhorský kopaničiar na hraniciach Moravy. (gmb)

Zostavil: Imrich Fuhl