V apríli 2023 uplynie dvesto rokov od narodenia kňaza, učiteľa a spisovateľa Jozefa Podhradského. Narodil sa 19. 4. 1823 v Skalici. Tak ako to bolo vtedy dobrým zvykom, posiela ho otec v roku 1836 „na uhorskú reč“ (naučiť sa po maďarsky) do Šamorína a Komárna na nižšie gymnázium. Tu sa národne prebudil, čo aj sám neskôr potvrdzuje: „Nevedel som, čo som, až v Komárne zvedel som, že som Slovák.“

V štúdiách pokračoval v Prešporku, kde dokončil vyššie gymnázium a teológiu. Stal sa členom Štúrovej družiny, čo natrvalo ovplyvnilo celý jeho život i literárne dielo. Pripomeňme, že práve Jozefovi Podhradskému ďakujeme za prvý hudobný aranžmán dnešnej slovenskej hymny z roku 1843. Ten spomína, že „Janko Matúška býval pri Fürsten-Allee (dnes Námestie Slobody). V tej uličke, od Palkoviča v treťom dome. Keď skladal svoju Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú, musel som mu ju (melódiu ľudovej piesne „Kopala studienku“) hrať na gitare. To bola naša zábava.“

Pre čitateľa Ľudových novín azda bude zaujímavé, že jeho profesionálna kariéra sa začala práve v Pešti, kde získal v roku 1848 profesúru z filozofie, klasických jazykov, nemeckej a maďarskej literatúry na tamojšej univerzite. V tom istom roku sa stal pomocným kňazom a učiteľom slovenského zboru a od roku 1850 do 1862 farárom slovenského evanjelického cirkevného zboru v Pešti po Jánovi Kollárovi. Známy literárny historik a veľký znalec J. Podhradského Michal Kocák uvádza, že jeho účinkovanie v Pešti bolo naplnené ustavičným bojom o existenciu slovenskej evanjelickej peštianskej cirkvi. Spory sa vyhrotili v roku 1859. Pavlína Podhradská spomína: „Maďari začali štvať proti nám. Napadli nás na fare, vytĺkli obloky, hrozili zabitím. Tieto útoky sa opakovali takmer denne. Muž sa necítil bezpečný svojím životom [...] musel zanechať svoje miesto.“

V Pešti sú aj počiatky jeho literárnej činnosti. Revolučných udalostí v rokoch 1848/49 sa aktívne nezúčastnil, ale zaznamenal svoje spomienky na Janka Kráľa či Sama Belániho, väznených v Pešti. Už v júni 1850 vydáva najznámejšie dielo „Holuby a Šulek“ (Smutnohra v piatich jednaniach), ktorú písal hneď po tragických popravách hlavných hrdinov pri Hlohovci v septembri a októbri 1848. V peštianskom období napísal či začal písať aj viaceré ďalšie dramatické diela.

V roku 1863 nastala viac než 50-ročná srbská učiteľská etapa života J. Podhradského. O tej možno nabudúce. Zomrel na úteku pred frontom v mestečku Jagodina 17. 11. 1915 v Srbsku. Pochovali ho v Belehrade.

Myslím si, že jeho činnosť, ktorú vykonal na slovenskom národnom (cirkevnom i literárnom) poli v Pešti, si zaslúži našu pozornosť. Možno aj v podobe pamätnej tabule v dnešnej Budapešti.

Jozef Schwarz