Hovorí sa, že sme v hodine dvanástej zachovania dedičstva našich predkov. Či ide o náš milovaný jazyk, či o dávno nepoužité, ale voľakedy veľmi dôležité a preto aj dnes cenné predmety, alebo náš prekrásny folklór – tance, piesne a kroje – nemôže byť neskoro.

Sme tu preto, aby sme nielen zachovali dedičstvo, ale ho aj rozvíjali, sadili do duší našich detí a nasledujúcich generácií. Aby sme ctili staršiu generáciu, ktorá nám vie ukázať finty a aby sme sa učili aj od tej mladšej, ktorá sa na svet pozerá bystrými očami a tak možno vidí iné spojitosti ako my.

Snáď najjasnejším príkladom pre hore uvedené myšlienky je tábor Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, ktorý sa koná každý druhý rok vždy v inej Slovákmi obývanej lokalite v Maďarsku. Tento rok sa výskumníci z Maďarska a zo Slovenska vybrali do Bukových hôr, do Novej Huty, obce, ktorá sa preslávila všemožným využitím svojich geografických možností. Jej obyvatelia sa popri ťažbe dreva zaoberali hlavne pálením uhlia a vápna, predajom lesných plodov a liečivých byliniek. Drevené uhlie sa tam pálilo ešte aj v 80. rokoch minulého storočia, o čom svedčia reportáže Slovenského vysielania Maďarskej televízie. V posledných rokoch túto peknú dedinku preslávil jej rodák, bylinkár Juraj Szabó, maďarskej verejnosti známy ako Gyuri bácsi. Naši výskumníci už raz v tejto lokalite boli, ale vtedy sa z výsledkov výskumov nezrodila publikácia a teraz ju chcú pripraviť.

O tom, že nemôže byť neskoro, sme sa mohli presvedčiť aj počas osláv 200. výročia vysvätenia Veľkého chrámu v Békešskej Čabe. Dominanta dolnozemskej metropoly znamená pre jej obyvateľov oveľa viac ako chrám Boží. Jeden môj známy z Čaby sa cíti dobre iba vtedy, keď vidí vežu Veľkého chrámu. Pri príchode domov stále sleduje, kedy ju už uvidí, aby sa upokojil, že je konečne doma. Takže Boží dom je domovom aj Čabanov a hlavne Slovákov, ktorí sú hrdí na to, že sa tam ešte stále konajú slovenské bohoslužby a spieva z Tranoscia. Tieto bohoslužby navštevujú aj mladí, ktorí sa vždy radi priučia. Lebo zachovať si duchovné dedičstvo našich predkov znamená aj slovenský náboženský život.

A preto nikdy nemôže byť neskoro!

Eva Fábiánová