Pred 50 rokmi: Slovenské národnostné spevácke zbory na úrovni

Podľa maďarského hudobného skladateľa a pedagóga Zoltána Kodálya, k vytvoreniu typu človeka s hlbokým kolektívnym cítením prispeje najviac dobre organizované spievanie. V našom prípade slovenské národnostné spevácke kolektívy hrajú v pestovaní materinskej kultúry nesmierne veľkú rolu.

Najprv individuálny a potom kolektívny spev sa má začať vyučovať s veľkou starostlivosťou už v materských a základných školách, aby sa stal samozrejmým nárokom pokolenia. Je to dôležitou a peknou úlohou pedagógov, vedúcich chórov a kultúrnych domov, aby kultúru národnostného zborového spevu ďalej rozširovali. Bolo by osožné a žiaduce, aby národnostné zväzy, spolu s Osvetovým ústavom a osvetovými oddeleniami župných rád na spôsob školenia tanečných odborníkov zaviedli i školenie vedúcich speváckych zborov. Len tak sa bude môcť dlhodobo zaistiť účinkovanie speváckych zborov na žiaducej úrovni. Je dôležité, aby národnostné spevácke zbory detí a dospelých mali čím viac príležitostí na vystúpenia. K tomu musíme využiť všetky dané možnosti, od celoštátnych podujatí až po výročné uzávierky poľnohospodárskych výrobných družstiev. (26. decembra 1974)

Pred 40 rokmi: Tri generácie folkloristov spontánne po slovensky

V roku 1984 Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku vypísal súťaž slovenskej ľudovej piesne v poradí už tretíkrát. Prehliadky v Sarvaši sa zúčastnilo dvanásť súborov pričom vo všetkých skupinách boli zastúpené všetky tri generácie, pomerne v hojnom počte aj tí mladší a najmladší. V predvedených folklórnych hrách vo všetkých prípadoch dominovalo hovorené a spievané slovo. Používanie slovenčiny u príslušníkov všetkých troch generácií budilo dojem spontánnosti, nie tak, ako to býva inokedy hlavne v prípade tých mladších, keď nesprávna výslovnosť pôsobí strojene. Slovenčina na sarvašskom pódiu znela prirodzene, ako ozajstný materinský jazyk. Ďalej väčšina vystupujúcich bola z našich najmenších obcí, kde často pôsobia ozaj v skromných podmienkach, pričom pozornosti a odbornej pomoci sa im dostáva iba zriedka. Nie náhodou to viacerí zdôrazňovali aj na odbornej porade v rámci podujatia. No napriek týmto pomerne skromným podmienkam sa tunajší amatérski umelci venujú kultúrnej činnosti s mimoriadnou horlivosťou. Snáď najväčším prínosom celého podujatia bolo to, že všetky súbory priniesli ozaj to svoje; číre a ľudové, vzácne a vkusné, to, čo citovo obohacuje a pomáha nazrieť do spôsobu života tunajších ľudí. (13. decembra 1984)

Pred 25 rokmi: V Bratislave nepoznajú Slovákov v Maďarsku

Mária Fazekašová: – Na akcii Deň menšín v Kultúrnom inštitúte MR v Bratislave riaditeľka inštitútu Gertrúd Kelemenová si zjavne nedala tú námahu, aby zistila, ako sa vlastne hostia a účinkujúci volajú, a keďže ide o Slovákov žijúcich v Maďarsku, celkom bez ostychu ich označovala tak, ako to majú v pase, i keď v rámci slušnosti by sa patrilo pani Rybovú predstaviť tak ako sa predstavuje ona, a nie ako Etelka Ryba, či pani Onodiovú ako Danielu Onodi, pána Fuzika ako Jánosa Fuzika či Imricha Fuhla ako Imre Fuhla. Ani maďarským občanom na Slovensku nie je jedno, ak dámam niekto svojvoľne prikladá k menu toľko omieľanú a odmietanú koncovku -ová. Prekvapením bol fakt, že okrem poslancov Maďarskej koalície sa nenašiel zo slovenskej politickej scény ani jeden „činiteľ”, ktorý by prišiel povzbudiť, podporiť alebo prosto prejaviť záujem o kultúru Slovákov v Maďarsku. (23. decembra 1999)

FotoMOMENTKY z našej minulosti

Fotografia Martina Martinčeka (1913 – 2004) Dievčatko s anjelom (Slovenská národná galéria)

Stredoeurópsky autor z 2. polovice 19. storočia: Slováci v Uhorsku (Slovenská národná galéria)

František Kolář: Slováci z Čaby, 1850 (Galéria mesta Bratislavy)

Zostavil: Imrich Fuhl