Bývalý predseda Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku Matej Šipický na tohtoročnej konferencii „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku“ sformuloval 3 základné chyby Slovákov v Maďarsku pri zachovávaní slovenského národného povedomia: (1) často nerozlišujú národnú príslušnosť a štátne občianstvo, (2) nechajú, aby ich považovali za imigrantov – prisťahovalcov odniekadiaľ z cudziny a (3) dopustia, aby im vzali to, na čo by mohli byť hrdí – slávne osobnosti, materiálne a duchovné hodnoty, a v konečnom dôsledku aj ich samých.
Nuž, neuľahčuje im to ani súčasný maďarský štát. Minule som písal, že podľa maďarskej Ústavy je každý Slovák v Maďarsku najprv Maďarom a maďarským občanom, až potom môže byť Slovákom, na Slovensku je tamojší Maďar predovšetkým Maďarom a až potom slovenským občanom.
Ako je to s „oberaním“ Slovákov o ich hrdosť na slávne osobnosti, materiálne a duchovné hodnoty? Deje sa to napríklad prostredníctvom legislatívnych úprav akou je aj Zbierka hungarík (Hungarikumok gyűjteménye). Je to parlamentný zákon XXX. z roku 2012 o maďarských národných hodnotách a maďarskom dedičstve, ktorý vytvára právny rámec na ich identifikáciu, zber a dokumentáciu, a tak zaručuje možnosť ich ďalšieho šírenia, uchovávania a ochrany. Podľa zákonnej definície je „hungaricum“ súhrnný pojem, ktorý jednotným systémom klasifikácie a registrácie označuje hodnoty hodné odlíšenia a vyzdvihnutia a ktoré sú svojimi vlastnosťami charakteristické pre Maďarov (v anglickom preklade Hungarian people) a svojou jedinečnosťou a kvalitou predstavujú vrcholové výkony Maďarov (Hungarian). Proti tomu nemožno nič namietať. Problémom je označenie hungarikum prevzaté z pôvodné latinského názvu krajiny Hungaria (slovensky Uhorsko) a jeho absolútne stotožňovanie s dnešným Maďarskom. Ale bývalé Uhorsko zahŕňa aj dnešné Slovensko, Chorvátsko, Vojvodinu, či Sedmohradsko a jeho obyvatelia, boli nielen Maďari, ale aj Slováci, Nemci, Chorváti, Srbi a ďalší vytvárali hodnoty, ktoré sa dnes vydávajú za maďarské hodnoty. Ako tvrdí M. Šipický „vzali nám slávne osobnosti, materiálne a duchovné hodnoty aj nás“. Je riešením používať pojem „maďarikum/magyarikum“ a nezamieňať ho slovom hungarikum? Bohužiaľ, Maďari si vyvlastnili už aj výraz Hungaria (Uhorsko), hungarikum (uhorský) a veľmi voľne ich zamieňajú pojmami Maďarsko a maďarsky. Posúďte sami. Zákon začína slovami: „A magyar nemzeti értékekről és a hungarikumokról szóló ...“ (O maďarských národných hodnotách a hungarikách pojednávajúci...). Maďarský a uhorský jedno jest! Vedia to už aj googlové prekladače, ten napríklad HUNGARIKUMOK GYŰJTEMÉNYE prekladá do slovenčiny ako „ZBIERKA MAĎAROV“. Vyvlastňovaniu uhorskej histórie pomáha aj angličtina, ktorá používa vo väzbe na slová Maďar, maďarský slová hungarian, Hungary. Aj samotní Maďari predstavujú zákon v angličtine ako Collection of Hungarikums – Zbierka hungarík. Podobne sa správa francúzština či nemčina a ďalšie jazyky. Chyba sa stala už pred vyše sto rokmi. Spojenci v Trianone podpísali mierovú zmluvu s Uhorskom (Hungary, Hongrois, Ungarn) a nie s Maďarskom. A pritom Maďarsko nie je právnym pokračovateľom Uhorska, vzniklo len v roku 1918, tak ako Česko-Slovensko, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov a na časti Uhorska aj Rakúsko a Rumunsko.
Vyhľadal som odbornú pomoc v Slovníku cudzích slov: „hungarikum -ka je knih. dielo (v maďarčine) týkajúce sa Maďarska (lat. Hungaria) a Maďarov; dielo vydané alebo vytlačené v Maďarsku. Vidíte aj ten stotožňuje Hungariu s Maďarskom. Výsledok hľadania pre slovo: maďarikum: „Nič nebolo nájdené“. A čo slovacikum -ka: 1. slov. kniha, listina a i. v cudzích knižniciach, múzeách a pod., 2. (cudzojazyčné) dielo týkajúce sa Slovenska (lat. Slovacia) a Slovákov, 3. zried. slov. slovo v inojazyčnom texte.
Ako ďalej, Slováci nielen v Maďarsku, s našim dedičstvom? Asi budeme musieť vytvoriť slovenský zoznam hungarík. Bola to aj naša krajina.
Jozef Schwarz