Začiatok roka je vždy o nových plánoch a predsavzatiach. Veď uzatvárame jednu etapu svojho života a začíname písať novú kapitolu vo svojom osobnom živote, ale aj v živote našich inštitúcií či organizácií. Rok, s ktorým sa lúčime, bol plný dôležitých udalostí, či už myslíme na zverejnenie výsledkov posledného sčítania obyvateľstva, alebo na národnostné voľby a založenie nových slovenských volených zborov na všetkých úrovniach.
Bol to rok, keď sme si pripomenuli 30. výročie vzniku prvých národnostných samospráv a 20. výročie prevzatia prvej výchovno-vzdelávacej inštitúcie do prevádzky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Bola to Slovenská škola v Sarvaši a proces jej preberania bol priekopníckym činom, o ktorý sa zaslúžil kolektív školy, predstavitelia mesta, vedenie a pracovníci CSSM, ako aj kompetentné organizačné zložky vlády. Proces preberania zodpovednosti za naše školy pokračoval celé desaťročie a skončil sa prevzatím budapeštianskej školy v roku 2014. Pripomíname si aj 75. výročie vzniku štátneho systému slovenských národnostných škôl, vrátane našich gymnázií. Založenie slovenských škôl bolo historickým momentom v živote našej národnosti, veď nikdy predtým v Maďarsku neexistovali štátne slovenské školy a nikdy predtým nebola možnosť učiť sa slovenský jazyk alebo študovať v slovenskom jazyku na úrovni stredných škôl. Tento školský systém vychoval aj prvú povojnovú generáciu slovenských pedagógov a ďalšie generácie našich učiteľov. V uplynulých desaťročiach sme boli svedkami toho, že priestor na používanie slovenského jazyka na verejnosti sa postupne zužoval a slovenčinu za dve-tri generácie aj v rodinách vystriedal väčšinový jazyk. Tento proces bol podmienený mnohými faktormi. Rozpadom tradičných komunít po II. svetovej vojne v dôsledku výmeny obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom, socialistickou kolektivizáciou poľnohospodárskej výroby a rozvojom priemyslu, ako aj rozšírením moderných prostriedkov zdieľania informácií, rozhlasovým a televíznym vysielaním prevažne v maďarčine. A najnovšie, odchodom čoraz väčšieho počtu obyvateľov tradične Slovákmi obývaných lokalít za prácou do iných regiónov alebo do zahraničia. Slovenské národnostné školy sa postupne stali ostrovmi slovenskosti a okrem odovzdávania vedomostí najmladšej generácii im pripadla aj úloha sprostredkúvania slovenskej kultúry a jazyka.
Vo svojich spomienkach a snoch sa často vraciam do svojho rodiska v časoch môjho detstva. Presne sa pamätám, kto v našej ulici v ktorom dome býval: na rohu Račkovci, potom Venerčanovci, Paulikovci, Žlnkovci, Ištvánovci atď. V letné podvečery susedia sedeli pred domom a zhovárali sa. Okoloidúcim sa prihovárali slovnými zvratmi: „tak tájdeš?“, alebo „tak ideš?“. Bol to veľmi ľudský svet a v tom čase ešte aj slovenský. Starí rodičia sa s nami vnúčatami, aj s našimi rodičmi zhovárali väčšinou po slovensky. Slovenčinu bolo počuť aj na trhu, v obchode, na ulici, v škole. Okrem vyučovacích hodín aj na rôznych krúžkoch. Môj život v „slovenskej rodnej dedine“ sa skončil, keď som mala 14 rokov a odišla som študovať do slovenského gymnázia v Békešskej Čabe. Tam som sa prvýkrát stretla s tým, že nie všade je slovenčina rovnako prítomná, nie všetci spolužiaci si z domu prinášajú naše krásne nárečie.
Človek si racionálne uvedomuje, že nie je možné vrátiť sa v čase. Ale musí si položiť aj otázku, čo z toho nášho slovenského možno vrátiť do našich obcí a miest, do nášho života? A ako k tomu môžu prispieť slovenské spolky a samosprávy? Čo môže v záujme toho urobiť Celoštátna slovenská samospráva, ktorá si v roku 2025 pripomenie 30. výročie svojho vzniku?
Naša samospráva aj vďaka dôslednému presadzovaniu tohto princípu organizáciami, ktoré sú v nej zastúpené, na svojich zasadnutiach používa slovenský jazyk. Úlohou inštitúcií CSSM, školských aj kultúrnych, je pestovanie jazykového a kultúrneho dedičstva našej národnosti. Na našich podujatiach dôsledne používame slovenčinu, týždenník Ľudové noviny, jeho portál luno.hu, ale aj ostatné platformy novín sprostredkúvajú informácie o živote našej komunity v slovenskom jazyku. Medzi našimi plánmi figuruje hľadanie nových spôsobov na oslovenie ďalších vrstiev a generácií divákov, poslucháčov, čitateľov. V našich inštitúciách plánujeme vytvoriť podmienky pre zlepšovanie jazykových kompetencií odborníkov, ktorí v nich pracujú. Prostredníctvom systému podporovania miestnych aktivít mienime podnecovať používanie slovenského jazyka na verejnosti, či už ide o podujatia, uvádzanie názvov inštitúcií a zemepisných názvov v slovenskom jazyku, alebo umiestňovania dvojjazyčných pamätných tabúľ významným slovenským osobnostiam. Tento cieľ sme pripravení okrem financií podporovať aj prostredníctvom právneho a jazykového poradenstva.
Na to všetko je však potrebná spoločná vôľa. Uvedomenie si známeho faktu, že to, o čom sa nepíše, nehovorí, to neexistuje. Inak povedané: prečo by mala byť naša spoločná vec dôležitá pre príslušníka väčšinového národa, keď my sami nepovažujeme za dôležitý náš jazyk, ktorý je základom našej kultúry?
Nech teda rok 2025 bude v našom živote Rokom slovenského jazyka, keď budeme využívať všetky príležitosti, aby sme ho navrátili do našich všedných a slávnostných dní, aby neupadol do zabudnutia!
Alžbeta Hollerová Račková
predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku