Úvodom prvého čísla desiateho ročníka prílohy Ľudových novín Lúč vás, milí čitatelia, chcem zaviesť do starodávnej kuchyne. Nachádza sa v strede domčeka, rovno pri vchode. Naľavo je jedna izba, napravo druhá, takzvaná čistá. Tú aj nechajme takú čistú a vyberme sa doľava. Dominantou tejto izby je murovaná kamenná pec omazaná hlinou s čeľusťami ústiacimi do kuchyne. Slúži ako hlavné vykurovacie teleso, jej dve obvodové strany zaberá drevená rohová lavica. My si sadnime sem a pri teple, ktoré sála z pece, sa porozprávajme, čo všetko si môžete prečítať v najnovšom Lúči.

Začnem s osobnosťami, lebo si myslím, že sme na tento raz našli naozaj zaujímavých ľudí. Mladý, nádejný a agilný učiteľ a výskumník Dominik Volter sa v ostatných rokoch čoraz častejšie zviditeľňuje v našich radoch. Nie je to náhoda, veď už počas svojich stredoškolských štúdií sa zaoberal výskumom slovenských ľudových piesní, v čom neskoršie pokračoval, ba špecializoval sa na túto oblasť. Medzitým vyštudoval históriu na učiteľskom odbore a dnes už aj učí – naraz v dvoch školách. To všetko popri písaní doktorandskej práce. Hovorím, agilný človek. Ale ak chcete vedieť o ňom viacej, začítajte sa do nášho článku.

Meno Jána Szabóa je úzko späté s bakonskými Slovákmi. Dnes vám porozprávame, ako sa osvedčila jeho metóda nahovoriť deti z Černe (vrátane vlastných synov), aby študovali v budapeštianskej slovenskej škole. Ich alma mater im dala do vienka také možností, o akých ich rovesníci iba snívajú.

Pred 25 rokmi, koncom januára 2000, sa skoro naraz ozvala v štyroch regionálnych štúdiách verejnoprávnych televízií v Česku, Maďarsku, Poľsku a Slovensku tá istá zvučka, na obrazovke sa objavili kreslení hudobníci v národných farbách a spolu pozývali divákov sledovať magazín Kvarteto. O relácii, spoločnej naozajstnej cezhraničnej spolupráci, ako aj o zaujímavých začiatkoch, keď si redakcie videokazety posielali poštou, sa môžete dočítať v našom príspevku venovanom jubileu.

Do prílohy bezpodmienečne patrí literatúra. O najnovšej knižke Kataríny Maruzsovej Šebovej sme síce už písali na stránkach našich novín, ale jej význam predurčuje, aby sme spoznávali jej ďalšie fragmenty. Podotýkame, že ju odporúčame učiteľom stredných škôl, univerzitným pedagógom, literátom, ale aj študentom a všetkým čitateľom, ktorí sa zaujímajú o slovenskú literatúru v Maďarsku.

Ďalšou novinkou, o ktorej sme už písali, ale teraz ju podrobnejšie analyzujeme, je monografia Patrika Šenkára o Michalovi Hrivnákovi. „Autor vo svojej debutantskej knihe zosumarizoval literárnohistorické a teoretické poznatky, nadväzujúc predovšetkým na koncepciu dolnozemského literárneho korpusu, ktorá bola vypracovaná excelentnými odborníkmi: Petrom Andruškom, Dagmarou Máriou Anocaovou a Michalom Harpáňom.“ Ako píše recenzentka, „aj menej skúsený čitateľ, ktorého si Šenkár mieni získať pre Hrivnákovu prózu (v konečnom dôsledku pre dolnozemskú literatúru), môže adekvátne zvládnuť tieto texty.“

Aby ste sa mohli trochu povzniesť nad teóriu, vybrali sme pre vás úryvky z textov našich recenzovaných literátov. Nech máte čo čítať pri našej pomyslenej peci v teple pomysleného domčeka.

Čo na záver? Nuž predsa rozprávka! Prednedávnom vyšlo v Rumunsku druhé vydanie autorských rozprávok Ondreja Štefanka. Prvé vydanie „strelených rozprávok“ vyšlo pred skoro 40 rokmi a „svet sa za tento čas zmenil na nepoznanie, vymenili sa generácie a mladí čitatelia sa už nedostali do kontaktu s touto knihou, ktorá aj im ponúka inšpiratívne, zábavné a poučné zážitky. V záujme toho, aby toto vzácne dielo neupadlo do zabudnutia, vydavateľka publikácie sa rozhodla jazykovo a technicky ho upraviť a obliecť do nového rúcha s cieľom osloviť dnešných čitateľov.“

Takto už má zmysel aj nadpis môjho úvodu, veď pri teple pece nielen odznejú, ale sa aj čítajú najkrajšie príbehy. Presvedčte sa o tom a začítajte sa do našej prvej tohtoročnej prílohy!

Eva Fábiánová