Logo

hiSTORkY – Slovenská výpomoc pri vzniku poľskej a maďarskej národnej opery

25Historky2-01

V poslednej tretine 18. storočia začali vznikať operné diela, ktoré obsahom i jazykom odrážajú prichádzajúce národné obrodenie. Neobišlo to ani územie dnešného Slovenska. Pretože sme vtedy my, Slováci, ešte nevedeli celkom iste, či a kedy sa staneme národom, tak sme aspoň nezištne (ale zásadne) prispeli k tvorbe operných prvotín našich severných a južných susedov.

Podľa historičky Milice Majeríkovej – Molitorisovej je jedným takým príspevkom „otec poľskej opery“ Matej Kamenický (1734 – 1821). Jeho rodičia pochádzali zo slovenskej obce Pusté Úľany, a pobrali sa za prácou do Mošonskej župy, kde sa Matej v Magyaróvári 13. októbra 1734 narodil. Tento kút Uhorska známy priaznivými „šľachtickými“ podmienkami pre hudobných tvorcov a interpretov mu umožnil získať v Šoproni a Viedni vzdelanie. Okolo roku 1765 sa dostal do Varšavy, kde naplno rozvinul svoj talent. Jeho prvá opera (a prvá poľská opera vôbec) Nędza uscześliwiona – Obšťastnená chudoba – mala premiéru v roku 1778 vo Varšave. Matej Kamenický bol prvým známym operným skladateľom slovenského pôvodu v dejinách.

Kamenický však nebol jediným tvorcom opery tých čias či už na území Slovenska alebo aspoň z tohto územia pochádzajúcim. Patril k nim podľa mena Slovan, a možno aj Slovák, bratislavský rodák Jozef Chudý (1753 - 1813). Neprivlastňujeme si ho, tvrdíme len, že to bol uhorský skladateľ (teda aj náš slovenský). Tvoril v nemčine i maďarčine. Jeho spevohra Knieža Pikkó a Jutka Perzsi (Pikkó herceg és Jutka Perzsi) uvedená 1793 v Pešti sa pokladá za prvú maďarskú operu. Jozef Chudý bol aj vynálezca. V roku 1787 (vtedy žil v Bratislave) podal návrh na zriadenie telegrafu medzi Viedňou a Bratislavou. Táto myšlienka ho inšpirovala k zloženiu jednoaktovky „smutnej opery“ Telegraf alebo ďalekopis (Telegraph oder die Fernschreibmaschine, 1796). Zaujímavý námet...

Určite však obaja skladatelia patria aj do slovenskej pamäti.

Jozef Schwarz