Na aktuálnom plenárnom zasadnutí boli prerokované návrhy zákonov, ktoré ovplyvňujú náš život v takom zmysle, ako život ostatných občanov Maďarska, a nie tak, ako príslušníkov národnostnej komunity. Práve preto sa národnostný výbor za posledné týždne zišiel iba raz.
Na zasadnutí sme prerokovali takzvané dvojročné hlásenie o aktuálnom stave národnostných komunít, ktoré má vláda pripraviť pre parlament každý druhý rok. Do zostavenia týchto hlásení sú okrem štátnych orgánov vždy zapojené celoštátne národnostné samosprávy, národnostné inštitúcie a, samozrejme, aj členovia Výboru národností v Maďarsku.
Takto zostavený materiál nám práve preto nebol neznámy, ale, keďže išlo o roky 2021, 2022, nezaškodilo zrekapitulovať, čo všetko sa v tom čase udialo na národnostnom poli. Obsah hlásenia aj tentokrát bol všestranný, prehľad programov, podpôr a národnostných iniciatív podrobný. Myslím si, že tak ako mňa, aj ostatných členov výboru po dvojročnom odstupe prekvapilo, čo všetko sa udialo v našich komunitách v uvedenom období, napriek dozvukom pandémie Covid-19, ako aj stavu ohrozenia. Po prerokovaní hlásenia národnostný výbor odporúčal plenárnemu zasadnutiu dokument schváliť.
Neviem, nakoľko ste zachytili v médiách správu, že komunita v Maďarsku žijúcich Vietnamcov pozbierala potrebný počet podpisov pre iniciatívu, aby parlament rozšíril okruh zákonom uznaných národností o ich komunitu. Podľa platného národnostného zákona podmienky zaradenia niektorej novej skupiny občanov medzi uznané národnosti sú: od väčšiny odlišný jazyk, osobitná kultúra a najmenej storočná prítomnosť na území Maďarska. Ak týmto podmienkam daná skupina ľudí vyhovuje, má pozbierať podpisy aspoň tisíca dospelých osôb, patriacich k tejto skupine a podať parlamentu žiadosť o zaradenie medzi národností. Parlament však požiada Maďarskú akadémiu vied o stanovisko, či je storočná prítomnosť danej skupiny na území našej krajiny historicky podložená.
Mňa osobne prekvapilo, že národnostný výbor v tomto procese nehral aktívnu rolu a žiadosť a posudok akadémie prerokoval Výbor spravodlivosti. Išiel som na ich zasadnutie, aby som osobne sledoval jednak čím ešte doplnili prítomní predstavitelia Vietnamcov svoju žiadosť, a aj debatu členov komisie pri formulovaní svojho stanoviska. Keďže ani Vedecká akadémia, s odvolaním sa na kratšiu dobu prítomnosti členov vietnamskej komunity na území Maďarska, neodporúčala podporiť iniciatívu, žiadosť bola napokon zamietnutá. Podobne hlasovalo aj plenárne zasadnutie parlamentu, čiže počet zákonom uznaných národností zostáva aj naďalej trinásť.
Medzi moje parlamentné aktivity uplynulých dní tiež patrí prijatie návštevy trojčlennej delegácie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pod vedením novozvoleného hlavného komisára pre národnosti, Holanďana Christophe Kampa. Delegácia sa zaujímala o postavenie národností v Maďarsku vo všeobecnosti a osobitne o systém zastupovania záujmov národností na rôznych úrovniach spoločenského života. Po poskytnutí žiadaných informácií sme sa dohodli, že naša spolupráca bude úzka aj v budúcnosti.
Spomedzi mimoparlamentných udalostí by som spomenul iba jednu, svoju účasť na oslavách 75. výročia založenia Slovenskej školy v Sarvaši. Učitelia a žiaci školy si pestrým programom pripomenuli trištvrte storočie štátneho slovenského národnostného školského systému v našej krajine. Gratulujem vystupujúcim a s radosťou očakávam podobné programy budapeštianskej a novomestskej slovenskej školy.
Anton Paulik