Pred 210 rokmi v apríli 1815 sa v Štrbe narodil Ľudovít Markušovský. Významný lekár, pedagóg a organizátor uhorského zdravotníctva. V dnešnom Maďarsku veľmi ctený a pripomínaný, či už v Budapešti (pôsobil na lekárskej univerzite), ale najmä v župe Vas, kde v obci Vasegerszeg dlhé roky žil a je tam pochovaný. Rod má slovenské zázemie, pochádza zo stredného Slovenska (Ľubietová, Slovenská Ľupča).

Manželstvo Markušovských bolo bez detí, avšak Ľudovít pochádzal z piatich súrodencov, mal dve sestry a dvoch bratov. Vydajme sa po stopách jeho sestry Žofie Hermíny Markušovskej a jej rodiny. Rodáčka zo Štrby (1823) vraj ako dievča pomáhala pri meraní hĺbky jazera a ako prvá žena sa člnkovala na jazere, v roku 1846 sa vydala za Samuela Fabíniho, kupca z Jelšavy. Tam sa im narodil syn Rudolf (1849), plným menom Samuel Fridrich Rudolf Fabíni (Fabínyi). Vyštudoval v Pešti, neskôr získal diplom doktora chemických vied. Pôsobil ako univerzitný profesor v Kluži, neskôr bol rektorom tamojšej univerzity. Patril medzi najpoprednejších odborníkov Uhorska v oblasti chémie. Po zániku Uhorska odišiel v 1919 z Kluže do Budapešti, kde o rok na to zomrel a je pochovaný na cintoríne na Fiumejskej ceste. Niektoré zdroje uvádzajú, že vedel po „tótsky“. Zaujímavé je, že jeho prvou manželkou bola Anna Katarína Wéberová dcéra rožňavského učiteľa Andreja Wébera a Juliany Kalinčiakovej, ktorá bola sestrou spisovateľa, pedagóga, slovenského národného buditeľa Jána Kalinčiaka, priateľa Ľudovíta Štúra. Rudolf Fabíni bol teda synovcom Ľudovíta Markušovského a jeho manželka vnučka sestry J. Kalinčiaka.

Rudolfov otec Samuel Fabíni sa po smrti Rudolfovej matky znova oženil. Sestra jeho druhej manželky Petronelly Kányaovej – Emília Kánya – je považovaná za prvú profesionálnu novinárku v Uhorsku. Od roku 1860 dvadsať rokov vydávala a redigovala časopis Családi kör.

Tak sa premieňala slovensko-maďarská každodennosť v uhorskú výnimočnosť.

Jozef Schwarz