Zachovanie národného povedomia Slovákov v Maďarsku má základ v poznaní svojej histórie. Uvedomme si, že dejiny Slovákov v Maďarsku začínajú až vznikom Maďarska v novembri 1918. Dovtedy to boli dejiny Slovákov v Uhorsku. V tom Uhorsku, v ktorom Slováci zápasili o národné prežitie na celom území vtedajšej maďarizujúcej monarchie.

Maďarizácia rovnako tvrdo dopadala na Slovákov na Liptove, v Šariši, Nitre, ale i Nadlaku, Békešskej Čabe či Báčke. Pritom uhorská maďarsky mysliaca a konajúca vláda sa macošsky správala nielen ku Slovákom, ale ku všetkým nemaďarským národnostiam. Ale v prípade Slovákov bolo Uhorsko ich jediná vlasť, aj keď mrchavá. Bol to aj štát Slovákov. Miera slovenskej trpezlivosti s Uhorskom „vykypela“ počas prvej svetovej vojny.

Dňa 30. októbra 1918 slovenská reprezentácia v Turčianskom Svätom Martine vyhlásila svoju nezávislosť od Uhorska a spojenie s českým národom v Česko-Slovensko. Uhorsko sa rozpadlo a zaniklo ako subjekt medzinárodného práva. Vtedy sa tiež zrodil maďarský štát (prvýkrát skutočne maďarský národný) ako nový subjekt medzinárodného aj ústavného práva. Odvtedy Maďarsko nie je totožné, ani územne ani štátoobčiansky s Uhorskom! Maďarsko nie je ani „zvyškový štát“, právne pokračujúci subjekt Uhorska. Maďarsko je nástupníckym štátom Uhorska podľa medzinárodného práva, práve tak ako Česko-Slovensko, Poľsko, Juhoslávia, Rumunsko a Rakúsko. Všetci sme dedičmi Uhorska.

Z toho vyplýva, že Maďarsko má taký istý nárok na uhorskú históriu do zániku Uhorska ako ostatné nástupnícke štáty. Nie je však jej výlučný vlastník, ako to naznačuje platná maďarská ústava. Nezabúdajme, že Chorváti a Chorvátsko boli štátotvornou súčasťou uhorského štátu už od čias kráľa Kolomana. A Slováci boli jediný národ mimo Maďarov, ktorý nemal v zahraničí svoj „materský“ štátny útvar. Na rozdiel od Nemcov, Srbov, Rumunov. Preto hlásenie sa Slovákov k uhorskej histórii je nespochybniteľné. Uhorské dejiny boli aj slovenskými dejinami. Opísať a zaľudniť dejiny Slovákov v uhorskom období je povinnosť predovšetkým materskej krajiny a inštitúcií na to zriadených. Nemali by pritom zabúdať na tých, ktorí žili vtedy mimo územia dnešného Slovenska a nemali by prehliadať dnešné výsledky bádania tohto obdobia, dosiahnuté a prezentované odbornými inštitúciami a jednotlivcami z radov Slovákov v Maďarsku.

Národnostná mapa Uhorska pripomínala šachovnicu. Jednotlivé národy, národnosti a jazykové etniká sa miešali a pohybovali po celej šachovnici. Tak sa stalo, že po rozpade Uhorska sa ocitli vo viacerých nástupníckych štátoch. A zo Slovákov – pôvodných a štátotvorných obyvateľov Uhorska, ktorí sa ocitli v nástupníckych štátoch po Uhorsku (v novovzniknutom) Maďarsku, Rumunsku, Juhoslávii, Poľsku – sa stali zahraniční Slováci. Tak sa „zrodili“ v roku 1918 Slováci v Maďarsku. Z občanov svojho štátu sa stali občania cudzieho štátu. Bez toho aby zmenili bydlisko.

Pri spracovávaní dejín Slovákov v Maďarsku možno definovať tri základné časové obdobia: 1. Slováci v Maďarsku od jeho vzniku (1918) do roku 1944 s troma úsekmi: od zániku Uhorska po Trianon, roky 1920 až 1938 a vojnové roky 1938 – 1944. 2. Druhé obdobie dejín Slovákov v Maďarsku vymedzujú roky 1944 (vznik AFS v Maďarsku) až po pád režimu jednej strany (1989). Člení sa na časové úseky: turbulentné roky 1944 – 1949 vrátane výmeny obyvateľstva, roky 1949–1960 (zrušenie slovenského vyučovania) a od roku 1960 až po zmenu politického režimu v 1989. 3. Tretie časové obdobie periodizácie dejín Slovákov v Maďarsku od „pádu“ socializmu trvá do súčasnosti.

Áno, Slováci v Maďarsku si od roku 1918 sami píšu svoju históriu. Ale materská krajina sa tým nezbavuje svojej zodpovednosti za osud tamojšej slovenskej menšiny. Nech sa inšpiruje Maďarskom!

Jozef Schwarz