Činnosť parlamentu sa čoraz viac zameriava na prípravu frakcií politických strán na budúcoročné parlamentné voľby. To cítiť hlavne z vystúpení pred prijatím programu zasadnutia, alebo po prerokovaní naplánovaných bodov. A treba dodať, že tieto mimoprogramové diskusie nie vždy majú úroveň, akú by človek očakával od zasadnutia najvyššieho voleného zboru našej krajiny. Nuž, keďže tieto výmeny názorov sa nás, predstaviteľov národností, netýkajú priamo, síce si ich vypočujeme, ale sa do nich nezapájame.
Tak, ako sa poslanci politických strán sústreďujú čoraz viditeľnejšie na svoju činnosť mimo parlamentu, na priame stretnutia s voličmi, aj my, národnostní hovorcovia, sa stretávame s členmi našej komunity v rámci rôznych programov. Keďže tohtoročné ústredné podpory kultúrnych programov došli pomerne neskoro, až v druhom polroku, všetky naše organizácie a slovenské samosprávy sa snažia svoje na tento rok naplánované podujatia nahustiť do jesenných mesiacov. Z toho vyplýva, že neraz dostávam na sobotu až päť – šesť pozvánok. Čiže som nútený pravidelne niekomu svoju účasť odmietnuť. Neberte to, prosím, ako nezáujem o vás, ale naozaj, keď musím selektovať medzi pozvánkami, vyberám predovšetkým tie, ktoré som dostal z obce, kde som doteraz nebol, respektíve som tam bol veľmi dávno. A snažím sa vyhovieť pozvaniam, ktoré dostávam od jubilujúcich skupín, či obcí.
Za posledné týždne, okrem domácich programov, som s predsedníčkou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbetou Hollerovou Račkovou dvakrát navštívil aj Slovensko. Pri prvej ceste do Bratislavy sme sa stretli s predstaviteľmi Ministerstva financií a Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Asi neprezradím tajomstvo, ak o našich rozhovoroch poviem, že sa týkali hlavne našej doteraz najväčšej investície, obnovy niekdajšieho kostola peštianskych slovenských evanjelikov. Našťastie, na základe týchto stretnutí môžem konštatovať, že slovenská vláda, aj napriek predĺženiu procesu obnovy, nestráca záujem o tento náš projekt.
Po druhýkrát sme vycestovali na doškoľovanie našich pedagógov v Richňave. Počas prvého dňa školenia bola usporiadaná diskusia pod názvom Perspektívy výučby slovenčiny v Maďarsku. Pomerne dlhá beseda, koordinovaná predsedom Výchovnovzdelávacieho výboru CSSM Jurajom Rágyanszkým, žiaľ, nedospela k novým návrhom, či východiskám zo súčasnej, ťažkej situácie nášho školstva. Predsa si myslím, že podobné diskusie sú užitočné a môžu prispieť aspoň k tomu, aby účastníci výchovného procesu v našich školách získali nové, dôležité informácie o svojich možnostiach, alebo o metódach vyučovania v iných školách.
Z kultúrnych podujatí minulých dvoch týždňov by som spomenul aspoň ekumenické stretnutie cirkevných speváckych zborov v Slovenskom Komlóši, kam som z podujatia v svojom rodisku – Kétšoproni – dobehol dosť oneskorene, zato som zachytil veľmi príjemnú náladu prítomných, čo svedčí o potrebe podobných programov. Druhý program, ktorý by som chcel aspoň spomenúť, bolo 15-ročné jubileum tanečnej skupiny Malá Furmička v Čemeri. O tamojšiu dobrú náladu sa postarali členovia jubilujúceho súboru a množstvo gratulantov. O všetkých troch spomenutých podujatiach si môžete prečítať podrobnejšie články na stranách nášho týždenníka.
Ešte by som chcel svojim čitateľom pripomenúť, že výzva na podporu budúcoročných národnostných táborov je otvorená do 15. októbra a výzva na podporu národnostných kultúrnych iniciatív do 27. októbra. Takže čas na odovzdanie takýchto žiadostí sa kráti. Ak počítate aj v budúcom roku s podporou na svoje programy, vyhľadajte čím skôr domovskú stránku Správy fondov Gábora Bethlena!
Anton Paulik