Slovenské dedičstvo skryté (nielen) v Pilíši (III.)

Druhé pokračovanie zamyslenia o slovenskom dedičstve ukrytom v Pilíši som uzavrel slovami: „Nezabúdajme ešte na jeden významný prínos našich slovanských/slovenských predkov k vzniku Uhorska: Nitrianske kniežatstvo. O tom viac nabudúce“. V tomto pokračovaní venujem pozornosť vzniku Uhorska v širších dejinných súvislostiach. Naša spoločná história začala ešte pred „maďarským“ zaujatím vlasti.

Čo sa dialo na území dnešného Slovenska pred príchodom predkov dnešných Maďarov? Okolo roku 800 na území medzi Dunajom a Tatrami sa sformovalo kniežatstvo miestnych Slovenov (predkov dnešných Slovákov), zvané Nitra či Nitrava. Prvým známym vládcom sa stal Pribina. V roku 828 salzburský arcibiskup Adalram vysvätil v Nitre prvý kresťanský chrám. V roku 833 Moravania sídliaci na západ od Malých Karpát v krátkej útočnej vojne Nitriansko obsadili a Pribinu vyhnali. (Ten neskôr vládol v slovanskom kniežatstve (pod franskou ochranou) so sídlom v Blatnohrade (Zalavár).) Nitra (neskôr i Blatnohrad) sa stala súčasťou Veľkej Moravy a pre jej vládcov (Rastislav, Svätopluk, Mojmír II.) bola údelným kniežatstvom. V roku 880 v Nitre založili biskupstvo. Po smrti Svätopluka sa dostala Veľká Morava do existenčnej krízy a Nitriansko s ním. Slovanská Veľkomoravská ríša zanikla. Ale myšlienka nitrianského kniežacieho údelu, akejsi stredovekej štátnosti, pretrvala. Naši predkovia ju priniesli ako veno do budúceho uhorského štátu.

Po roku 907 sa Nitriansko postupne dostáva pod vplyv kniežat prichádzajúcich kočovných kmeňov, z ktorých jeden niesol meno Meder (Megyer). Pod ich nadvládu sa dostalo niekedy okolo roku 920. Prvým kniežaťom/náčelníkom bol pravdepodobne Taš a po jeho smrti jeho syn Lél. Po bitke na Lechu prevzali vedúcu úlohu v tvorbe budúcej uhorskej štátnosti Arpádovci, konkrétne Takšoň. Jeho dedičmi boli Gejza a Michal. Gejza sa stal veľkokniežaťom, Michal kniežaťom malého Nitrianska.

Zatiaľ čo Štefan Prvý, syn veľkokniežaťa Gejzu, budoval nové kráľovstvo, bolo celé Nitriansko v rokoch 1000 – 1029 pod mocenským vplyvom poľského kráľa Boleslava Chrabrého. Jeho nezávislými vládcami boli takmer tri desaťročia bratranci kráľa Štefana: Ladislav Lysý, jeho brat zmrzačený Vazul a jeho synovia. Navyše pôvodná slovanská šľachta Nitrianského kniežatstva Hont a Poznaň (podľa maďarského názoru „nemeckí rytieri“) pomohla Štefanovi udržať a upevniť moc počas Kopáňovej (Koppány) vzbury. Po smrti Štefanovho syna kráľoviča Imricha a „nepokrvných“ následníkov a panovníkov Petra Orseola a Samuela Abu práve Nitrianske kniežatstvo a jeho kniežatá zachránili moc pre arpádovskú dynastiu po vymretí línie kráľa Štefana Prvého.

V nasledujúcich rokoch Nitrianske kniežatstvo a jeho vládcovia sa stali akousi „prípravkou“ na vládnutie v celom kráľovstve. Tu sa rozhodovalo kto sa ujme dedičského postavenia a nasadí si korunu svätého Štefana. Striedali sa mená kniežat a kráľov Ondrej I., Belo I., Gejza I. Ten, keď obdržal vládu nad jednou tretinou uhorského kráľovstva, ako nazvali spojené Nitriansko s Bihorom, usiloval sa aj v cirkevnej oblasti osamostatniť a obnoviť biskupstvo v Nitre. V čom pokračoval aj Ladislav I. Svätý i synovia kráľa Gejzu I.: Koloman a Álmoš. K obnoveniu nitrianského biskupstva došlo s najväčšou pravdepodobnosťou za kráľa Kolomana (1095 – 1116) okolo 1110. Po „tradičných“ bratovražedných kráľovských hrách (častých aj u ich predchodcov) Álmoš sa vzdal koruny v prospech brata Kolomana. V roku 1105 medzi nimi vypukli rozpory. Álmoš bol zbavený vlády nad Nitrianskym kniežatstvom a toto definitívne zaniklo. Bratia ďalej pokračovali vo vzájomných intrigách až nakoniec dal Koloman Álmoša a jeho malého syna Bela v roku 1115 oslepiť (neskorší kráľ Belo II. Slepý). Napriek tomu to bolo práve potomstvo posledného nitrianskeho vládcu Álmoša, ktoré vládlo Uhorsku až do vymretia Arpádovcov.

Nitrianske kniežatstvo dláždilo cestu Uhorskému kráľovstvu.

Jozef Schwarz