Máme za sebou pestré týždne, hlavne z pohľadu premien počasia. Za pár dní sme zažili skutočnú zimu, niekedy aj s dávno nevídanými mínusovými teplotami a nádielkou snehu, a teraz, keď píšem tieto riadky, mám pocit, ako keby bola už jar. Vonku, kde aj slnko hreje, je viac ako desať stupňov. A vraj klimatická zmena je výmyslom politikov.
Čo sa týka parlamentnej práce, o tej môžem len zopakovať, čo som písal minule. Parlament nezasadá, ani svojich kolegov – národnostných hovorcov – nevídam na chodbe kancelárskej budovy. Kontakty s nimi udržujem telefonicky, alebo prostredníctvom elektronickej pošty. Ako sledujem dianie v kruhu ostatných národností, niektoré ešte stále len hľadajú možnosť dohody o zostavení kandidačnej listiny do blížiacich sa volieb. Majú na to ešte dva týždne.
Zato naše organizácie a samosprávy sa zobúdzajú, vyhľadávajú ma s rôznymi otázkami či žiadosťami. Samozrejme sa snažím všetkým vyhovieť a urobiť pre nich to, čo je v mojich silách.
Pre tých, ktorí nesledujú každodenne internetové správy z národnostnej politiky uvádzam, že na domovej strane Správy fondov Gábora Bethlena boli uverejnené sumy tohtoročnej podpory prevádzkovania miestnych a župných slovenských samospráv. Boli o niečo zvýšené, ako som písal už koncom minulého roka, keď som informoval o prijatí rozpočtového zákona na rok 2026.
Ako vždy, aj tento rok sme začali plesovou a zároveň aj zabíjačkovou sezónou. To druhé obdobie je dôležité predovšetkým v našich dolnozemských osadách, kde kedysi sedliaci celý rok jedli to, čo si vypestovali, respektíve spracovali vo svojom gazdovstve. Taká zabíjačka bola spoločenská udalosť, kedy sa zišla aj širšia rodina, aby všetci spolu pripravili dobroty z bravčového mäsa, z ktorých potom zásobovali rodinu jedlom v nasledujúcom roku.
Dnes sa, pravda, aj v dolnozemských gazdovstvách už len zriedkavo chovajú svine. Nie je tomu inak ani v našej rodine, ale aj teraz sme zorganizovali viac-menej tradičnú zabíjačku, takže nedostatok klobás nám ani v tomto roku nehrozí.
Tá druhá spomenutá tradícia je o niečo novšia, ak si ľudové veselice vo fašiangovom období, teda od Troch kráľov po popolcovú stredu označíme pomerne honosnejším názvom, ako ples, či bál. Ale pravdou je, že za posledné desaťročia skoro každá slovenská samospráva má „svoju“ veselicu. Ak aj nie všetky miestne zbory, tak aspoň tie regionálne samosprávy či spoločenské organizácie organizujú svoje bály. Aj tento rok dostávam množstvo pozvaní na tieto spoločenské udalosti, avšak slovenských obcí a miest je veľa, víkendov menej, takže obyčajne na jednu sobotu pripadajú 3-4 pozvania, a tak ani tento rok nemám inú možnosť, ako doteraz, ospravedlňujem sa tým, ku ktorým sa na ich podujatie nedostanem.
Spomeniem ešte jednu udalosť, na ktorej som sa zúčastnil aj s pomerne početnou delegáciou Slovákov z Maďarska, a to bola Dolnozemská knižná žatva v Bratislave. Už tradičné podujatie tentokrát zorganizovali na novom mieste, avšak so starými známymi. Prišli predstavitelia Slovákov zo srbskej Vojvodiny, z rumunského Nadlaku a boli prítomné aj naše organizácie. Videli sme mnoho hodnotných publikácií, už len aby boli aj čitatelia. Verím, že aj naďalej ich bude dostatok.
Anton Paulik