Schopnosť obnoviť sa je jedna z tých vlastností, ktoré ľudia nie veľmi využívajú. Priznajme si, keď už dosiahneme svoj cieľ, naša horlivosť trochu opadne a čas strávený s pocitom dobre vykonanej práce radi ťaháme. Nie, nehovorím, že by sme dosiahnuté ciele nemali patrične osláviť. Nehovorím ani to, že by sme si po dosiahnutí cieľa mali ihneď vytýčiť nový a vybrať sa za jeho realizáciou. Ale mali by sme nájsť zdravú rovnováhu medzi oslavou seba samého a prácou na sebe.

Práve o tom je najnovšia príloha Ľudových novín Lúč. Tento rok uplynie desať rokov odvtedy, ako sa naša príloha objavila v ponuke stálych periodík našej komunity. Vytvárame ju vlastne vo voľnom čase, lebo si nemôžeme dovoliť zaradiť ju medzi pracovné povinnosti. Financujeme ju z rôznych grantov a súbehov a náš vydavateľ dopláca iba časť každého jedného výtlačku. K predplatiteľom sa dostane zadarmo, ostatní si ho môžu prečítať na rôznych podujatiach, alebo získať priamo v redakcii. Dostávajú sa k nám odozvy, že prílohu nášho týždenníka máte radi. radi čítate rozhovory, ktoré tu ponúkame, ako aj recenzie publikácií, či portréty a zaujímavosti. Lúč rastie do krásy a teraz, pred jeho desiatimi narodeninami, sme pre vás našli také zaujímavé témy, spomedzi ktorých aj jedna by stačila na dlhšie rozjímanie. Ale my ich predkladáme viacero.

Začneme hneď horúcou aktualitou, voľbami, resp. systémom národnostných hovorcov. Je potešiteľné, že v časopise Regio, periodika Inštitútu pre výskum menšín Spoločenskovedného ústavu univerzity ELTE, sa zaoberali touto témou a vyhľadali odborníkov. My sme ich anketu spracovali a tak sa dozvieme, že podľa ich názorov zásadnými problémami s týmto systémom sú nemožnosť skutočne vyjadriť vôľu, obmedzenie slobodnej voľby a ohrozenie tajnosti hlasovania. Ale dočítame sa aj to, že existencia národnostných hovorcov a poslancov má významný symbolický aj praktický efekt a to zvýšenie povedomia o existencii štátotvorných národností. Skutočnosť, že naša existencia je uznaná aj legislatívne, nám vie dodať silu na vydobytie takých práv, ktoré sú pre väčšinové obyvateľstvo samozrejmé. Ale táto otázka má oveľa viacej aspektov, preto som aj napísala, že je to jedna z najhorúcejších aktualít. Isté však je, že je vždy lepšie mať hovorcu bez hlasovacieho práva v parlamente, ale s množstvom kontaktov a možností pre našu komunitu, ako nemať tam žiadne zastúpenie.

Z veľkej politiky sa vrátime do „malej“ a z nášho portrétu predsedníčky Slovenskej samosprávy Peštianskej župy Alžbety Klimászovej sa dozviete, čo všetko znamená zanietený človek pre malú komunitu.

Subjektívne mojím miláčikom v tomto čísle našej prílohy je mini výskum o používaní jazyka súčasných násťročných. Sústavne sa ich snažíme oslovovať, vidíme, že používajú nové metódy a nové platformy a my sa im chceme cez ne prihovárať. Tie sa nám zdajú byť príliš jednoduché, alebo naopak, zložité a nezrozumiteľné. Nevieme, či naše počiny nebudú kontraproduktívne. Ale zároveň máme za sebou nejaké skúsenosti, takže im ich chceme odovzdať a niekedy nevieme, ako ich sprostredkovať. Keď si prečítate príspevok našej kolegyne, možno aj vám napadne, ako by sa dali tieto ciele splniť, pričom v prospech zdravého používania jazyka, resp. jazykov. Dúfam, že sa nájdu v radoch našich čitateľov takí, ktorí budú chcieť reagovať na tento výskum a my ich reakcie môžeme uverejniť buď v našom týždenníku, alebo v nasledujúcej júnovej prílohe.

Keď už výskum, tak vám predstavujeme najnovší zborník Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku o prvých 35 rokoch tejto inštitúcie.

Nezabúdame ani na ďalšieho jubilanta, na Slovenský svetový kalendár, ktorý tento rok oslavuje desiate výročie. Ale prinášame aj zaujímavosti zo starších čias, či ide o známosť Jonáša Záborského s Jozefom Karolom Viktorinom, alebo o zaujímavé písomnosti níreďházskych Slovákov.

Dúfam, že my schopnosť obnoviť sa využívame a tak objavujeme nové horizonty.

Eva Fábiánová