Pred 50 rokmi: Maturanti V. Petőfiová a J. Fuzik sa chcú stať učiteľmi

V roku 1976 na budapeštianskom slovenskom gymnáziu maturovali presne desiati. Piati chlapci a päť dievčat. Ľudové noviny boli zvedavé, že koľkí z nich sa chcú učiť ďalej s úmyslom, aby svoje vedomosti odovzdávali deťom v niektorej našej Slovákmi obývanej obci.

Vysvitlo, že učiteľmi sa chcú stať iba dvaja: Valéria Petőfiová z Répášskej Huty a Ján Fuzik z Kestúca. „My doma sa rozprávame medzi sebou iba po slovensky. Takže nemala som ťažkosti ani v slovenskom gymnáziu. V štúdiu pokračujem v Segedíne na odbore slovenčina a kreslenie,“ – povedala V. Petőfiová, ktorá chce vyučovať vo svojej rodnej obci. J. Fuzik o svojich plánoch prezradil: „V Segedíne som sa hlásil na slovenčinu a ruštinu. Ale chcel by som sa dostať ako štipendista do Bratislavy. Tam by som sa predsa lepšie mohol naučiť po slovensky. Mojou najväčšou túžbou je, aby som mohol vyučovať slovenčinu. Nechcel by som zaostať za svojim sestrami, v tradícii musím aj ja pokračovať.“ (12. augusta 1976)

Pred 35 rokmi: Tábor Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku

V júli 1991 Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku usporiadala v Sződligete letný tábor, ktorého sa zúčastnilo 35 stredoškolákov, vysokoškolákov a pracujúca mládež slovenskej národnosti z Juhoslávie, Rumunska a Maďarska. Prítomní redigovali časopis – prvý tohto druhu – pod názvom Trojhlas mladých. Prvú časť časopisu tvorí denník, na ktorom má zásluhy najmä Jaromír Novák z Nadlaku, druhá obsahuje rôzne príspevky všetkých, ktorí sa pričinili, aby sa časopis zrodil. No a literárna časť Trojhlasu prináša preklady mladých účastníkov tábora z juhoslovanskej, rumunskej a maďarskej literatúry do slovenčiny. Účel tábora bol perfektne naplnený, keďže hlavným cieľom bolo vytvorenie slovenského jazykového prostredia a možnosti používania slovenčiny a pomocou rôznych zaujímavých programov čo najviac rozširovať jazykové znalosti účastníkov tábora a upevňovať ich národnostné povedomie. (15. augusta 1991)

Pred 20 rokmi: Najstaršiu obyvateľku oslávili s Pávím krúžkom

V roku 2006 najstaršia obyvateľka obce Mlynky (Pilisszentkereszt), teta Róza Smetanová dovŕšila deväťdesiaty rok svojho života. Pozdravili ju v rámci vrúcnej oslavy organizovanej Pávím krúžkom. Na slávnosti sa zúčastnili hlavne jej deti a najbližší. Oslávenkyni zaspieval krúžok jej obľúbené pesničky, ktoré napriek svojmu veku krásnym hlasom spievala aj sama teta Róza. Starosta Jozef Havelka oslávenkyňu prekvapil nielen kvetmi a malým darčekom, ale si s ňou aj zatancoval. Prekvapením oslavy totiž bola menšia „svadba“ na dvore Slovenského domu, ktorú na počesť tety Rózy usporiadal dychový orchester z družobnej obce Blatné na Slovensku. Na zvuky hudby sa na dvore a ulici zišlo 150 ľudí, boli medzi nimi aj mnohí cudzí, ktorí sa čudovali, lebo akiste ešte nevideli také vrúcne oslavy narodenín. Ženy z pávieho krúžku núkali počas tanca obzerajúcim sa hosťom zákusky a pijatiku. Rozišli sa v nádeji, že teta Róza aj svoje sté narodeniny oslávi v podobnom kruhu takto veselo, spievajúc a tancujúc. (17. augusta 2006)

Zostavil: Imrich Fuhl