Dňa 9. septembra 2026 uplynulo 460 rokov od smrti chorvátskeho bána Mikuláša Šubiča Zrínskeho, ktorý padol pri obrane hradu Sihoť (Szigetvár), južne od Balatonu. Tento príbeh Zrínskeho sa udial 40 rokov po bitke pri Moháči (1526), ktorou začala vyše 150-ročná vojna s Osmanskou (Tureckou) ríšou.
Koncom júna 1566 vtiahla veľká turecká armáda na čele so sultánom Sulejmanom do Uhorska. Zdalo sa, že sotva Habsburgovci získali uhorský trón, už je to ich definitívny koniec... Začiatkom augusta 1566 Turci obľahli hrad Sihoť, ale obrana, ktorej velil chorvátsky bán Mikuláš Šubič Zrínsky, kládla húževnatý odpor. Zrínsky podnikol posledný výpad a hrdinsky padol. Jeho čin sa nielen natrvalo zapísal do historickej spisby, ale premietol i do ľudovej slovesnosti a verejnej pamäti. Vznikali diela v latinčine, chorvátčine, maďarčine aj slovenčine. Všetky – bez ohľadu na jazyk – zdôrazňovali Zrínskeho osobnú česť, vernosť panovníkovi a obrane kresťanstva. Objavil sa však aj nový moment. Zodpovednosť za obranu vlasti. V tom čase tou vlasťou bolo Uhorské kráľovstvo. Vlasť etnicky rôznorodá, zatiaľ nemôžeme hovoriť mnohonárodná. Národy sú vynález 19. storočia. Preto Zrínskeho velebil každý jazyk bez znevažovania toho druhého.
Zmena nastala v 19. storočí s čoraz silnejšou snahou o pomaďarčenie Uhorska. Maďarizácia sa premietla aj do prepisovania dejín, presnejšie vykladala ich ako čisto maďarské. Maďarizačný tlak vyvolal odpor v podobe nárastu slovanskej vzájomnosti. Príkladom bolo tristoročné výročie smrti Mikuláša Šubiča Zrínskeho v roku 1866. Veľkolepá pripomienka sa uskutočnila v Záhrebe aj za účasti delegácie Matice slovenskej, v ktorej boli národovci Jozef Miloslav Hurban a J. Slota. Ba čo viac, Matica slovenská vydala tlačou „Pamätník Matice Slovenskej ku tristoročnej oslave Mikuláša Šubića Zrinského, konanej na Slovensku“. Obsahovala dejepisné práce Petra Z. Hostinského „Uhorsko pod tureckým jarmom pred Mikulášom Zrínskym“, Fr. V. Sasinka „Mikuláš Šubić, gróf Zrínsky“, Pavla Križku „Jednota siedmich banských miest v časoch Mikuláša Zrínskeho“. A. Sládkovič prispel básnickým eposom „Gróf Mikuláš Šubić Zrínsky na Sihoti“ a J. Miloslav Hurban básňou „Zrínsky na Sihoti. Obrazy a ohlasy z časov minulých k oslave pamiatky tristoročnej hrdinstva Zrínskeho.“
Autori pamätnice dali do popredia predovšetkým slovanský rozmer Zrínskeho hrdinského činu. J. Kollár v básnickej skladbe Slávy dcéra ešte básnil v súlade s maďarským tvrdením, že „My sme dali Uhrúm Zríniho“.
Sládkovič oponuje:
Tristo rokov! Tristo rokov v zajatí
ležal Mikuláš gróf Šubič od Zrína!
Už ide domov, tešte sa Chorváti!
Už ide, teš sa slavianska rodina!
My Uhrom sme ho nedali! Hľa, vráti
to, čo vzali nám, nestranná dejina!
Často opakujem, že (zámerná?) neexistencia ekvivalentu pojmu Uhorsko v maďarčine tvorí hlavnú prekážku súčasného slovensko-maďarského spolužitia. Stotožňovanie maďarského a uhorského vylučuje slovenský, ale i chorvátsky a iný podiel na minulosti i prítomnosti našej bývalej spoločnej krajiny – Uhorska.
Potom pre slovenského čitateľa vyznieva až groteskne striktný preklad nasledujúceho textu, ktorý som si prečítal na sociálnej sieti: „Maďar Zrinyi Miklós obetoval svoj život za Maďarsko počas tureckého obliehania. Jeho prastarý otec, vojenský veliteľ a spisovateľ Zrinyi Miklós, bojoval za Maďarsko proti Turkom a vytvoril maďarskú barokovú literatúru. Za maďarskú slobodu sa postavili aj jeho brat, chorvátsky Zrinyi Péter a chorvátsky Frangepán Kristóf. Habsburgovia ich popravili a chorvátska Zrinyi Ilona hrdinsky bránila hrad Mukačevo proti Habsburgom roky. Chorvátsky Jurisich Miklós bránil hrad Kőszeg proti Turkom. Skutočnosť, že časť chorvátskeho národa má aj maďarskú identitu, je spôsobená storočiami strávenými spoločne v spoločnej domovine, Maďarsko-chorvátskom kráľovstve“.
Dosaďte za výrazy Maďar, maďarský slová Uhor, uhorský a konečne dôjde k slovensko-maďarskému vyrovnaniu a predovšetkým porozumeniu!
Jozef Schwarz