Stalo sa už tradíciou, že septembrové číslo našej prílohy venujeme študentskej súťaži vypísanej Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku a Organizáciou slovenskej mládeže v Maďarsku. Po slovenskosti a gastronómii tento rok bola jej témou rodná zem.

Rodná zem nie je len adresa zapísaná v dokladoch alebo územie ohraničené na mape. Je to živý priestor, ktorý nás formuje od prvého nadýchnutia. Sú to dôverne známe siluety hôr, vôňa lesa po letnom daždi a spev vtákov, ktorý človek spozná aj so zatvorenými očami, alebo šíra rovina. Hovorí sa, že človek môže opustiť svoju vlasť, ale vlasť nikdy neopustí človeka. Nech už nás osud zaveje kamkoľvek, v srdci si so sebou nesieme kúsok svojej rodnej hrudy – spomienky na detstvo, chuť domáceho chleba a melódiu materinského jazyka. Rodná zem je pre každého z nás bezpečným prístavom, miestom, kde sme zakorenení a kam sa vždy radi vraciame, pretože tam sme skutočne doma.

Nie je to inak ani v prípade nás, Slovákov v Maďarsku. Silná lokálna identita sa hlboko v našich dušiach zatrepoce pri spomienke na rodnú zem.

Je to teda dobrá téma aj pre študentskú súťaž. Ale o tom sa môžete presvedčiť aj vy, veď tie najlepšie zo súťažných prác nájdete práve v našej prílohe. Mimochodom, ak vám to nestačí, všetky práce nájdete na facebookovej stránke CSSM, ale musíte si trochu zalistovať, lebo uverejnené boli už začiatkom júna.

Rodná zem je našim vodítkom aj v prípade ostatných článkov, ktoré sme pre vás tento raz pripravili.

Životná dráha Eriky Tóthovej je úzko spätá so slovenskosťou a Békešskou župou. Nečudo, že teraz ju predstavíme aj ako predsedníčku župnej samosprávy.

Zoltán Bárkányi Valkán sa v tomto roku dožil krásneho jubilea a pri tejto príležitosti naša literárna kritička Katarína Maruzsová Šebová napísala esej o jednej z jeho poviedok. Došla k zaujímavým záverom, veď uvidíte.

Rodná zem a komunita, ktorá ju obýva sú „hlavnými hrdinami“ publikácie VÚSM, ktorú predstavili na Dni kultúrneho dedičstva v Slovenskom Komlóši a recenziu ktorej nám ponúkol Miroslav Kmeť. Podľa neho napríklad porovnaním aktuálnych výsledkov s predchádzajúcimi výskumami realizovanými v Slovenskom Komlóši možno identifikovať funkcie slovenskej jazykovej krajiny v meste, dlhodobé vývinové trendy, zmeny v jazykovom správaní, identifikácii obyvateľov i v postavení slovenského jazyka v jednotlivých spoločenských doménach.

Do našej prílohy sme zaradili samozrejme aj práce žiakov, a to nielen fotografie, kresby a koláže, ale aj slohy a pre moje najväčšie potešenie aj básne. Som veľmi hrdá na mládež, ktorá sa pokúša písať básne a dúfam, že táto aktivita sa im zapáči a čoskoro nebudem jedinou slovenskou poetkou v Maďarsku ( J ).

Našu rodnú zem koncom júla zachytili na svojich obrázkoch aj účastníci 5. ročníka Medzinárodného slovenského výtvarného sympózia vo Veľkom Bánhedeši. Je to krásne prepojenie, keď sa na to, čo je okolo nás, môžeme dívať (a diviť) cez cudzie oči. Podobne, ako aj pri študentskej súťaži. A takto sa vlastne uzatvoril kruh, ktorý sme vytvorili v našej najnovšej prílohe. Užite si ju!

Eva Fábiánová