Pred 50 rokmi: Školy na linke Malý Kereš – Liptovský Mikuláš

V Základnej škole Jozefa Bema v Malom Kereši sa od roku 1971 vyučuje fakultatívne slovenčina. Riaditeľ školy Matej Csefkó informoval redakciu Ľudových novín o tom, že z podnetu učiteľky slovenčiny Heleny Kovátsovej, využijúc jej priateľské styky, napísali list riaditeľstvu Základnej deväťročnej školy v Liptovskom Mikuláši s prosbou, aby napomáhali korešpondenciu žiakov dvoch škôl, umožnili zoznámenie sa riaditeľstvám a učiteľským zborom, výmenu pedagogických skúseností a počas letných prázdnin organizovanie výmennej rekreácie.

Riaditeľ tamojšej školy Ján Klaučo priateľsky reagoval na tieto návrhy a spolupráca sa rýchlo rozbehla. Školská minidelegácia z Malého Kereša sa zúčastnila slávnosti pomenovania ZDŠ Mladých hrdinov SNP v Liptovskom Mikuláši, v rámci ktorej vystúpil 80-členný spevácky a tanečný súbor školy, ako aj tanečníci školy z Jablonky v Poľsku. Hostitelia sľúbili opätovať návštevu účasťou na najbližšom národnostnom dni v Malom Kereši. (30. septembra 1976)

Pred 30 rokmi: „Učiteľ sa nám vyhrážal, keď počul slovenské slovo“

„Ja som nemala možnosť učiť sa v materskej alebo v ľudovej škole po slovensky. Kdežeby, veď za môjho detstva to bolo zakázané a učiteľ sa nám v škole vyhrážal, keď počul slovenské slovo. Neprestajne do nás tĺkol, že my nie sme Tóti, lež Maďari...“ spomína na svoje trpké skúsenosti z detstva teta Mária Izingová z Bánhidy, Slovákmi obývanej časti Tatabánye, ktorá nedávno oslávila sedemdesiate narodeniny. „Zo školy teda takto odstránili náš materinský jazyk, ale z rodného domu nie. Najmä preto, lebo naši starí rodičia a rodičia toho času ani nevedeli ináč hovoriť, len výlučne naším bánhidským nárečím. V rodine a v kruhu blízkych sme sa rozprávali len a len po našom. Chránili sme si nielen jazyk, ale aj ľudový kroj a tradície. No a, samozrejme, naučili sme po slovensky aj svoje deti.“ (3. októbra 1996)

Pred 20 rokmi: „Za niektorými incidentmi zrejme stoja provokatéri“

Srb v Maďarsku Pero Lastić pre Ľudové noviny: „V súvislosti so súčasnými národnostnými konfliktmi neslobodno pripustiť, aby maďarská vláda používala dvojakú mieru (napr.: „slovenská vláda nech nezlučuje udalosti v Maďarsku a na Slovensku!”). Kampaň proti novej slovenskej vláde začala najprv maďarská politika, potom nasledovali incidenty na Slovensku, ktoré pokračujú aj u nás. V každom prípade treba túto špirálu zastaviť. Ostatne, nemožno vedieť, či za niektorými incidentmi nestoja provokatéri, čo potvrdzujú skúsenosti zo Srbska. Rovnako zaujímavé sú podľa mňa správy z Maďarska, osobitne konvergenčný program a pokiaľ ide o národnostné záležitosti – v prvom rade zrušenie menšinového odboru ministerstva kultúry a Úradu pre národné a etnické menšiny a jeho degradovanie na odbor jedného ministerstva, ďalej podpora etnobiznisu prostredníctvom volebných orgánov, zlučovanie škôl v mnohých obciach, čo znamená zrušenie samostatnosti národnostných škôl, a vo vymenúvaní ďalších negatívnych opatrení by bolo možné pokračovať. Patrí k nim ešte stále nevyriešené parlamentné zastúpenie menšín.“ (21. septembra 2006)

FotoMOMENTKY

V nedeľu 3. septembra 1953 vo sviatočnom oblečení na ulici novohradskej obce Banka. (mti)

Pani Pémová Istvánová, zberateľka slovenských ľudových odevov, pri zhotovovaní krojového čepca vo svojom dome v Bánhide, slovenskej časti mesta Tatabánya, 14. septembra 1965. (mti)

Žiaci so svojou učiteľkou vychádzajú zo slovenskej školy v Budapešti 21. septembra 1955. (mti)

Zostavil: Imrich Fuhl