Víťazstvo kandidátky podporovanej srbskými študentmi otvorilo v Srbsku novú politickú kapitolu. Jeho význam pozorne sledujú aj Slováci žijúci za hranicami Slovenska vrátane nás v Maďarsku. Parlamentné voľby v Srbsku 25. októbra priniesli výrazný obrat.
Aleksandar Vučić uznal porážku svojho politického tábora a predbežné výsledky Republikovej volebnej komisie z 26. októbra potvrdzujú výrazné víťazstvo študentskej kandidátky. Pozornosť sa postupne obracia k tomu, čo bude nasledovať. Hnutie, ktoré vyrástlo z protestov po tragédii na novosadskej železničnej stanici, čaká prechod od spoločného odhodlania ku každodennému rozhodovaniu.
Ponúka sa porovnanie s maďarskou politickou zmenou z apríla 2026. Kým v Maďarsku ju výrazne zosobňuje premiér Péter Magyar, srbské študentské hnutie uspelo bez jediného dominantného lídra. Rozdielne cesty sa stretávajú pri podobnom očakávaní: aby občania cítili, že ich hlas má váhu aj medzi voľbami. Dôvera získaná pri urnách sa totiž upevňuje až skúsenosťou s tým, ako sa spravujú spoločné veci.
Pre nás, Slovákov v Maďarsku, má srbský príbeh aj blízky ľudský rozmer. S vojvodinskými krajanmi nás spájajú stáročné historické väzby, desaťročia spolupráce na slovenskej Dolnej zemi i novšie priateľstvá. Prirodzene preto sledujeme aj vzťahy Belehradu s Bratislavou a Budapešťou. Slovenský premiér Robert Fico pred voľbami verejne podporil Aleksandra Vučića, maďarský premiér Péter Magyar po nich zablahoželal predstaviteľom víťaznej študentskej kandidátky. Politika má svoje priateľstvá aj svoj kalendár. Život národnostnej komunity však presahuje volebné obdobia: škola potrebuje učiteľov, spolok zázemie a rodina podmienky na odovzdávanie materinského jazyka deťom, bez ohľadu na to, kto práve zostavuje vládu. Dobré osobné vzťahy majú veľkú hodnotu, najmä keď sa premietnu do spoľahlivého zázemia pre celú komunitu.
Podpora našich národností zo strany štátov, v ktorých žijeme, aj zo Slovenska by preto mala byť stabilná, transparentná a dostupná bez ohľadu na politické presvedčenie jej adresátov.
Slováci v Srbsku budú 8. novembra voliť Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny. Jej zákonné právomoci sa týkajú školstva, kultúry, informovania a úradného používania jazyka a písma. Za týmto výpočtom je každodenný život: možnosť vzdelávať sa v slovenčine, čítať vlastné noviny, tvoriť a stretávať sa. K tomu patrí aj priestor pre mladých, ktorí chcú do spoločného života priniesť vlastné nápady. Srbské parlamentné voľby a voľby národnostnej rady sú odlišné politické procesy, spája ich však otázka dôvery občanov v ich reprezentáciu. Analýza Vladimíry Dorčovej Valtnerovej na portáli Storyteller ukázala, ako sa v dejinách rady prelínala národnostná samospráva so širším politickým dianím. Pred blížiacimi sa voľbami sa preto ponúka aj otázka, ako sa v práci najvyššieho voleného orgánu slovenskej národnosti uplatnia rozličné skúsenosti a názory.
Podobne podnetná je úvaha Kataríny Pucovskej na portáli Kulpin.net o budúcom Slovenskom dome v Novom Sade, ktorý by mal slúžiť celej komunite bez ohľadu na politické presvedčenie. Jeho skutočnú hodnotu napokon určia ľudia, ktorí v ňom nájdu miesto pre svoju činnosť. Otvorené dvere sú dobrým obrazom aj pre národnostnú radu: tí, ktorých predstavy nezískajú väčšinu, by sa naďalej mali cítiť plnohodnotnou súčasťou komunity. Práve v takýchto každodenných skúsenostiach sa veľké politické zmeny premietajú do života ľudí.
Po desaťročiach novinárskej práce medzi Slovákmi v Maďarsku viem, že spoločnú reč niekedy hľadáme dlho. Naše pomery nie sú totožné so srbskými, no poznáme cenu spolupráce aj chvíle, keď nám ju sťažujú vlastné nezhody. Zbližovanie sa často začína celkom nenápadne: ochotou vypočuť si druhého a pripustiť, že aj odlišná predstava môže vyrastať zo starosti o tú istú komunitu.
Z vlastných skúseností vieme, že pred takým dôležitým krokom, akým bude voľba najvyššieho orgánu národnostnej samosprávy Slovákov v Srbsku, stojí za to pomenovať spoločné minimum. Tým je pre naše národnostné komunity predovšetkým budúcnosť slovenského školstva, podpora kultúry, priestor pre nezávislú novinársku prácu a transparentné, zrozumiteľné rozhodovanie o spoločných peniazoch. Takáto dohoda môže len prospieť vecnej súťaži predstáv a programov i spolupráci po voľbách. Zo srdca by som našim vojvodinským krajanom želal, aby ich volebná nádej priviedla aj k väčšej vzájomnej dôvere. Veď národnosť zostáva spoločným domovom aj pre ľudí, ktorí vo voľbách podporia rozdielne kandidátky.
Imrich Fuhl