Hoci v uplynulých dvoch týždňoch parlament nezasadal, predsa som nemal veľa možností na oddych. Z výborov, ktorých som členom, sa zišiel Výbor pre vzdelávanie a keďže Nezávislá rada verejnoprávnych médiístále nie je kompletná, aj tentoraz sme si vypočuli troch kandidátov, nominantov opozičných strán.
Počas tohto zasadnutia, vychádzajúc z toho, čo sme počuli od kandidátov, som sa obrátil s otázkou na možnosť rozšírenia, respektíve upevnenia postavenia národnostných vysielaní iba na jedného z nich. Zhodou okolností práve on bol napokon ten, ktorého výbor podporil a dodatočne aj na plenárnom zasadnutí dostal väčšinu hlasov a stal sa členom Nezávislej rady verejnoprávnych médií. Je to Attila Koncz, nominant Kresťanskodemokratickej ľudovej strany. Ostatní dvaja sa vo svojom predstavení prakticky vyhli konkrétnostiam, takže som nemal pocit, že by som sa mal pýtať na ich plány s národnostným vysielaním.
Čo sa týka programu plenárneho zasadnutia, medzi prerokovanými návrhmi zákonov nemáme normy, ktoré by sa týkali priamo národnostných práv, takže národnostný výbor je zatiaľ ticho. Čo je však iba čiastočne pravda, lebo zákon roka – návrh na budúcoročný rozpočet, hoci ešte nie je na programe, predsa ho už zverejnili na webovej stránke parlamentu, takže v kuloároch, ako aj v mimoprogramových diskusiách intenzívne rezonuje. Samozrejme, aj my, členovia národnostného výboru, študujeme tento návrh, hľadáme v jeho zmenenej štruktúre stopy prísľubu, že vláda nehodlá znížiť rozpočtové položky pre národnostné iniciatívy. Zatiaľ nie sme celkom úspešní, nenašli sme všetky také finančné položky, ktoré sa pre našu oblasť podarilo vybojovať za posledné volebné cykly. A práve preto sa chystáme stretnúť zatiaľ s vedením Ministerstva spoločenských vzťahov a kultúry, aby sme si objasnili, kde sa v novej štruktúre nachádzajú naše podpory. Horšie to asi bude s rámcami, ktoré majú zaručiť bezpečný chod našich školských inštitúcií. Tam nám úplne chýbajú zatiaľ určité, predtým už známe položky.
Keďže som už vyššie spomenul diskusie mimo programu, respektíve pred otvorením rokovania programu na plenárnych zasadnutiach, musím napísať, že podľa môjho názoru sa ešte stále nenašiel štýl, v akom by sa mali niesť rozhovory medzi zodpovednými politikmi v budove parlamentu. Tieto diskusie skoro vôbec nie sú vecné, poslanci z vládnych strán a z opozície často nenachádzajú spoločnú reč ani len v tom, akým smerom sa má uberať politika, aby zabezpečila dobro obyvateľstva. Koniec koncov, tieto predprogramové diskusie vysiela aj verejnoprávna televízia, takže sami si môžete vytvoriť vlastný názor na ich štýlovú a obsahovú úroveň.
Spomedzi svojich mimoparlamentných aktivít by som rád spomenul jednu, z môjho pohľadu dôležitú udalosť. Ako som to vo svojich prvých zápiskoch spomenul, začiatkom volebného obdobia som sa obrátil listom na všetkých poslancov, zvolených v takých volebných obvodoch, v ktorých máme aj slovenské obce. Ponúkol som im spoluprácu. Po niekoľkých osobných rozhovoroch v parlamente a na rôznych podujatiach došlo k prvej návšteve. Poslankyňa volebného obvodu Peštianska župa číslo 5 Orsolya Miskolcziová navštívila Čemer, kde sme sa spolu stretli s predsedníčkami slovenských samospráv Čemeru Alžbetou Szabovou a Čomádu Máriou Jakabovou. Viedli sme otvorený rozhovor v dobrej nálade, na základe ktorého predpokladám, že naša spolupráca v tomto volebnom obvode bude úspešná.
No a nakoniec jeden pripravovaný program. Mnohí z vás si asi pamätáte na stretnutia v parlamente, kam som pozval všetkých predsedov slovenských samospráv a vládnych predstaviteľov, zaoberajúcich sa národnostnou politikou, aby sa zoznámili. Aby dostali informácie jednak o cieľoch vlády v tejto oblasti, jednak o názoroch a očakávaniach predstaviteľov našich samospráv. Nuž, práve keď som si sadol k stroju, aby som napísal tieto riadky, dostal som povolenie od predsedníčky parlamentu Ágnes Forsthofferovej, aby som podobné stretnutie zorganizoval 20. novembra. Takže, vyššie menovaní, pripravte sa, onedlho dostanete pozvanie aj s programom na toto podujatie. Budem rád, ak vás všetkých budem môcť osobne prijať v budove parlamentu.
Anton Paulik