Do 3. apríla bola otvorená výstava z diel maliara Otta Németha v Osvetovom stredisku (OS) Csili v XX. obvode Budapešti.
Exhibíciu umelca – ktorý koncom apríla bude mať 100 rokov – usporiadala Slovenská samospráva v Pesterzsébete v spolupráci s Múzeom Mihálya Munkácsyho v Békešskej Čabe s podporou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a Spolku priateľov Slovenského Komlóša.
Na vernisáži výstavy v polovici marca maliara Otta Németha, jeho manželku pani Margitu a početných účastníkov ako prvá pozdravila predsedníčka Slovenskej samosprávy XX. obvodu Budapešti, Pesterzsébetu Hilda Gulácsiová Fabuľová, ktorá zagratulovala vystavajúcemu výtvarníkovi pri príležitosti významného životného okrúhleho jubilea. Zároveň prízvukovala, že zhodou okolností aj budova hostiteľskej inštitúcie OS Csili oslávila začiatkom tohto roku práve 100. výročie. Ako evanjelická farárka žiadala Boha o požehnanie oslávencov. „Tento vek, za ktorý môžeme byť vďační a na ktorý môžeme byť hrdí, je darom pána Boha,“ dodala.
Obecenstvu sa prihovorila predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková aj z pozície predsedníčky Spolku priateľov Slovenského Komlóša. Ako uviedla, je nesmierne rada, že necelý rok po tom, ako navštívili umelca Otta Németha v jeho domove aj s ďalším členom spolku Pavlom Beňom, vďaka spolupráci rôznych orgánov, organizácií a inštitúcií už sa môžu zúčastniť na vernisáži celoživotného diela maliara. Oboznámila obecenstvo aj s detailmi so života výtvarníka, ktorý počas druhej svetovej vojny práve vďaka znalosti slovenčiny sa dohovoril s Rusmi a takto sa mu podarilo neskôr aj nájsť zamestnanie. Zároveň odovzdala srdečný pozdrav vedenia mesta Slovenský Komlóš na čele s primátorkou Ritou Garayovou. „Ste najstarším členom nášho spolku a ja som sa informovala na Komlóši, či ešte žijú doma niektorí z vašich príbuzných, ale nenašla som nikoho, potvrdila ma v tom aj vaša manželka, pani Margita,“ dodala predsedníčka CSSM.
S ďalšími detailmi zo života a tvorby maliara oboznámila prítomných kurátorka výstavy, historička umenia Múzea Mihálya Munkácsyho v Békešskej Čabe Gabriella Gyarmatiová. „... Viac ako päťdesiat rokov je obyvateľom Pesterzsébetu, ale Otta Németha majú za svojho aj členovia priateľského kruhu Slovenského Komlóša ako svojho najstaršieho člena.(...) Jeho umelecká dráha presahuje sedem desaťročí. Sám sa začal vzdelávať ako sedemnásťročný. V štyridsiatych rokoch minulého storočia navštevoval krúžok kreslenia, v ktorom si mohol osvojiť základy svojej profesie. Počas dvoch večerných kurzov tejto umeleckej školy sa zrodili jeho štúdie, ktoré tvoria jadro dnešnej výstavy a ktoré kreslil podľa živých modelov, ako aj odlievaných do sadry. (...) V priebehu vojny a po nej, v rokoch budovania krajiny ani neuvažoval o živote v zahraničí. V krúžku mal možnosť zoznámiť sa aj s tvorbou starovekých klasikov. Jeho vtedajšie kresby nám jednoznačne ukazujú, že oduševnene robil povinné študijné cvičenia a húževnato sa učil. (...) Mnohostrannosť výtvarníka vyplýva aj z toho, že Otto Németh následkom svojej odbornej izolácie bol nútený vytvoriť si vlastný rebríček hodnôt, ktorého sa s patričnou prísnosťou pridržiaval systematicky počas viacerých desaťročí, v každom svojom umeleckom diele, ako aj v každom umeleckom žánri. Tento rebríček, ktorý si vytvoril nezávisle od vonkajších reflexií – ktorých sa musel zrieknuť – nie je totožný s kánonmi, ktoré sa počas jeho umeleckej tvorby rad-radom často striedali, ani s rebríčkom hodnôt, vytvoreným zo širšej perspektívy. Prostredníctvom svojich diel sa nechcel zapojiť do spoločenského diškurzu a neprial si ani žiadne záväzky. Ako keby maľoval pre seba celé tie desaťročia a po dlhšom uvažovaní sa zrodilo jeho rozhodnutie darovať svoju celoživotnú tvorbu múzeu...“ – zdôraznila odborníčka na výtvarné umenie a narážala na to, že umelec pred niekoľkými rokmi daroval väčšinu – okolo 300 kusov – svojich diel Múzeu Mihálya Munkácsyho v Békešskej Čabe. Ďalej uviedla, že vystavené sú predovšetkým jeho grafiky a maľby, znázorňujúce krajinu. „...Pohľad na krajinu – okrem dvoch kubistických malieb výstavy – je u Otta Németha vždy realistický, čo zobrazuje, to je reálny priestor, reálny čas, reálna situácia a okolnosť. Ako keby jeho fantázia sa nezaujímala o činnosť, o udalosť, o pohyb, o to, čo je za realitou. On sa zaujímal o tichý pokoj pohľadu...“ Táto presnosť a záujem o vypracovanie detailov charakterizujú aj jeho portréty, ktoré tvoria ďalšiu časť výstavy. „...Zaujímal sa o každú techniku, venoval sa možnostiam využitia každého materiálu. Využil všetok čas na vypracovanie, na realizovanie ďalšieho a ďalšieho nápadu...“ – dodala znalkyňa tvorby O. Németha Gabriella Gyarmatiová.
Umelca a návštevníkov jeho výstavy srdečne privítali a zablahoželali mu aj vicestarostka XX. obvodu Zuzana Juhászová, kandidát na parlamentného poslanca obvodu Gyula Földesi, riaditeľ hostiteľského OS Csili András Várhalmi a farár reformovanej cirkvi János Börzsönyi. O slávnostnú atmosféru vernisáže sa postarali aj poslankyňa obvodného slovenského voleného zboru Mária Benceová a Mária Almásiová zarecitovaním básne Sándora Petőfiho Tisa v maďarčine a v slovenčine.
CsL
Foto: autor
